Ani jedna z dvoch hlavných strán nevie, kto vyhrá.
Žiadne zmeny
Skoro by sa dalo povedať, že kampaň pred voľbami boli vyhodené peniaze a energia. Prieskum agentúry YouGov pre nedeľník Sunday Times z 1. a 2. mája ukázal, že konzervatívci, v Británii zvaní aj toryovci, by mali získať 34 percent hlasov.
Labouristi môžu rátať s 33 percentami. Presne rovnaký pomer hlasov nameral YouGov pre Sunday Times pred mesiacom, v dňoch 3. a 4. apríla.
Nedeľník Observer sa zase odvoláva na prieskum, ktorý mu urobila agentúra Opinion. Ale zmena to nie je takmer žiadna. Podľa tohto výskumu by konzervatívci dostali 35 percent hlasov, labouristi 34 percent.
V Británii si obyvatelia vyberajú zástupcov do dolnej komory parlamentu väčšinovým systémom. Strany v jednotlivých volebných obvodoch bojujú o 650 poslaneckých kresiel. Podľa prognózy denníka Guardian by v Dolnej snemovni mali konzervatívci obsadiť 276 miest.
Oproti voľbám v roku 2010 by prišli o tridsať poslancov. Labouristi by ich mohli mať 267. Bol by to zisk deviatich kresiel v porovnaní s hlasovaním pred piatimi rokmi.
Čo bude po voľbách? Jednou možnosťou je menšinová vláda, ktorá bude dúfať, že prejde parlamentom. V tomto prípade by asi prvú šancu dostala strana s najvyšším počtom poslancov.
Možné koalície?
Viac sa však v Británii hovorí o povolebnej koalícii. Lenže možnosti strán sú v skutočnosti obmedzené. Tretím najsilnejším subjektom v budúcom parlamente by mala byť nacionalisticky zameraná Škótska národná strana (SNP) na čele s Nicolou Sturgeonovou.
Sociálnodemokraticky orientovaní "národniari“ rátajú až s 55 kreslami. Ako ľavicová strana by mohli byť partnerom pre labouristov. Ich šéf Ed Miliband však opakovane vyhlásil, že sa so škótskymi nacionalistami nespojí.
"Radšej nebudem premiérom, ako by som mal vyjednávať s SNP. Neobetujem budúcnosť našej krajiny, jednotu našej krajiny,“ uviedol minulý týždeň Miliband v televízii BBC. Šéf labouristov musel počas celej kampane čeliť obvineniam zo strany konzervatívneho premiéra Davida Camerona. Ten stále o Milibandovi tvrdil, že sa plánuje spojiť s SNP.
A samotní škótski nacionalisti by s labouristami po voľbách rokovať chceli. Sturgeonová vyčíta Milibandovi, že sa dal toryovcami zastrašiť. "Mal by povedať, že rešpektuje, čo chcú voliči,“ vyhlásila šéfka SNP pre škótsky denník Daily Record. "Myslím si, že by si získal viac rešpektu a podpory, keby sa pokúsil postaviť sa proti snahe o zastrašovanie,“ povedala Sturgeonová.
Analýza denníka Guardian predpokladá, že štvrtou stranou v poradí by mali byť s 27 poslancami centristickí Liberálni demokrati. Tí sú súčasnosti vo vláde s konzervatívcami. Ich šéf Nick Clegg však v posledných dňoch naznačoval, že si vie predstaviť aj podporu labouristov, aj toryovcov.
Voliči si viac vyberajú
Počty, kto s kým, tak budú po voľbách veľmi náročné. Do istej miery to svedčí aj o zmenách nálad britskej spoločnosti. Veľké strany strácajú podporu.
"Britský volebný systém nie je výhodný pre menšie strany. Po voľbách vznikali pomerne stabilné vlády s väčšinou v parlamente. Stalo sa, ako v roku 1974, že k tomu nedošlo. Labouristi vtedy poskladali menšinovú vládu, ktorá trvala niekoľko mesiacov a v ďalších voľbách už získali tesnú väčšinu. Na rozdiel od roku 1974 je však dnešný politický systém rozmanitejší, je v ňom viac strán, ktoré si hlasy delia,“ pripomenula pre Pravdu politologička Victoria Honeymanová z univerzity v Leedse.
Zažili to v roku 2010 konzervatívci, ktorí napriek víťazstvu vo voľbách nezískali parlamentnú väčšinu. Preto boli odkázaní na koalíciu s Liberálnymi demokratmi.
"Britský politický systém sa čoraz viac delí. V roku 1955 dve najsilnejšie strany získali 95 percent hlasov. V roku 2010 už len 65 percent,“ vysvetľuje expert na britskú politiku Philip Cowley z univerzity v Nottinghame. "Voliči sa čoraz menej identifikujú so stranami, sú ochotní častejšie meniť názory a viac si vyberať,“ povedal pre Pravdu Cowley.
"Je dokonca možné, že v budúcnosti volebný systém zmeníme,“ reagovala Honeymanová. "Alebo budeme mať v Británii častejšie koalície a menšinové vlády,“ uviedla politologička.