Tiež potvrdil, že splní svoj predvolebný sľub a vypíše referendum o zotrvaní Británie v Európskej únii.
Potom, čo vo voľbách uspela aj Škótska národná strana (SNP) a stala sa treťou najsilnejšou stranou v parlamente, Cameron zdôraznil, že prenesie ďalšie právomoci na Škótsko, Wales a Severné Írsko. Konzervatívci získali pomerne prekvapivo vo štvrtkových voľbách do Dolnej snemovne väčšinu.
Prečítajte si glosu Andreja Matišáka Cameronova odvaha?
Staronový premiér potvrdil, že usporiada v roku 2017 referendum o členstve krajiny v EÚ na základe výsledkov rokovaní s Bruselom o prenesení určitých právomocí späť do Británie.
Európska komisia aj veľké členské štáty sa k takejto možnosti ale doteraz stavali skepticky, najmä na obmedzení voľného pohybu osôb. Nespokojnosť s rastúcou imigráciou je pritom hlavnou, ak nie jedinou, príčinou vzostupu protieurópskych nálad medzi konzervatívcami aj posilnenia Strany nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP). Tá síce vo štvrtok získala kvôli jednokolovému väčšinovému systému len jedného poslanca, ale dostala tretí najväčší počet hlasov – skoro štyri milióny.
Cameron ocenil aj svojich politických súperov – šéfa opozičných labouristov Eda Milibanda a predáka koaličných liberálnych demokratov Nicka Clegga.
Konzervatívci premiéra Camerona získali podľa oficiálnych výsledkov 326 poslaneckých kresiel. Labouristi majú zatiaľ 230 poslancov, Škótska národná strana (SNP) 56 a liberálni demokrati, ktorí doteraz vládli v koalícii s labouristami, osem. Strana nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP) a Zelení majú po jednom poslancovi.
Vzhľadom k jednokolovému väčšinovému systému neodráža počet poslaneckých kresiel presne celoštátne preferencie. Podľa doteraz zverejnených výsledkov volilo v celej Británii konzervatívcov 36,9 percenta voličov, labouristov 30,5 percenta, UKIP 12,6, liberálnych demokratov 7,8, SNP 4,8 a Zelených 3,8 percenta voličov. Volebná účasť je 66,1 percenta oproti 65 percentám pred piatimi rokmi.
Predseda labouristov Miliband odstúpil
Ed Miliband odstúpil z čela opozičnej Labouristickej strany po tom, čo jeho strana výrazne prehrala vo voľbách. Na čele strany bude až do zvolenia nového šéfa doterajšia Milibandova zástupkyňa Harriet Harmanová.
V prejave k labouristickým aktivistom Miliband povedal, že mu je ľúto výsledku a že počas piatich rokov na čele strany urobil všetko pre to, aby uspela. Podľa neho Británia potrebuje silnú Labouristickú stranu a teraz nastal čas, aby niekto iný prevzal opraty.
Miliband už v piatok skoro ráno pripustil, že jeho strana zažila v parlamentných voľbách veľké sklamanie a rozčarovanie. „Bola to zjavne veľmi ťažká noc, ktorá priniesla veľké sklamanie pre Labouristickú stranu,“ povedal Miliband v Doncasteri, kde bol znovuzvolený do parlamentu.
Vyjadril najmä poľutovanie nad tým, že jeho strana podľahla „vlne nacionalizmu v Škótsku“, kde dominovala na úkor labouristov Škótska národná strana.
Šéfovia liberálnych demokratov a protiimigrantskej UKIP rezignovali
Šéf britských liberálnych demokratov a vicepremiér Nick Clegg dnes oznámil rezignáciu z čela strany. V prejave pred televíznymi kamerami k voličom povedal, že musí zo zlých výsledkov parlamentných volieb vyvodiť dôsledky.
V roku 2010 získali liberálni demokrati 57 kresiel a prvýkrát sa stali vládnou stranou, keď vstúpili do koalície s konzervatívcami. Vo štvrtok však bolo zvolených len osem liberálnedemokratických poslancov. Prepadla rada ministrov, Clegg si svoje kreslo v Sheffielde však uhájil. V piatok oznámil, že po volebnej prehre celej strany odstupuje a že sa budú konať voľby nového predáka strany.
Liberálni demokrati, ktorých voliči boli v roku 2010 ľavicovejší ako stúpenci labouristov, doplatili na vládnutie v koalícii, ktorá presadzovala hlboké rozpočtové škrty. Zrejme najväčší problém si spôsobili, keď porušili predvolebný sľub nezvyšovať školné na univerzitách, ktoré sa nakoniec strojnásobilo.
Clegg v piatok varoval, že liberalizmus Európe na tom nie je dobre a že v Británii je na vzostupe nacionalizmus. „Ak nebudeme mať silné a štátnické vedenia, je vážne ohrozená existencia samotného Spojeného kráľovstva,“ povedal Clegg.
Šéf protiimigrantskej Strany nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP) Nigel Farage po volebnom neúspechu rezignoval. Podľa stanice BBC ale nevylúčil, že sa bude o kreslo predsedu strany v septembri uchádzať znova. Farage sa vo štvrtkových britských voľbách nedostal do parlamentu.
V okrsku South Thanet na juhovýchode Anglicka sa Farage umiestnil na druhom mieste za kandidátom konzervatívcov Craigom Mackinlaym, vyplýva z výsledkov, ktoré zverejnila volebná komisia. Farage už pred voľbami povedal, že v prípade nezvolenia odstúpi z čela UKIP.
UKIP sa usiluje o odchod Británie z Európskej únie a o radikálne obmedzenie imigrácie. Podľa doterajších výsledkov pre UKIP hlasovalo asi 3,8 milióna voličov, ale vzhľadom k jednokolovému väčšinovému systému v Británii má len jedného poslanca.
Vedenie UKIP zdôraznilo, že podľa celkových preferencií je treťou najväčšou stranou v krajine a v najmenej 90 okrskoch skončila na druhom mieste. Farage sa v piatok vyslovil za zmenu volebného systému.
Tlač víta víťazstvo Camerona
Britská tlač, ktorá je prevažne naklonená pravici, v piatok uvítala volebné víťazstvo premiéra Davida Camerona.
„A teraz nám daj hlasovanie o EÚ,“ znie titulok na prvej strane denníka Daily Express. Naráža tak na Cameronov sľub, že v prípade znovuzvolenia usporiada najneskôr v roku 2017 referendum o zotrvaní či ukončení členstva krajiny v únii.
Bez čakania na oficiálne výsledky oznamovali s radosťou zotrvanie Camerona na čele vlády tiež napríklad denníky The Daily Telegraph, The Sun, Daily Mail a Times. „Toryovci končia voľby na čele,“ napísal prestížny denník Times.
Aj jeden z mála ľavicových denníkov Daily Mirror pripúšťal víťazstvo konzervatívcov a prehru labouristov. „Parlamentné voľby 2015. Opäť (labouristi) odsúdení na ďalších päť stratených rokov,“ napísal denník, ktorý sa netajil svojím smútkom z očakávaného výsledku volieb.
Foto: SITA, Niall Carson
K urnám prišli dve tretiny voličov
Volebné miestnosti sa uzavreli vo štvrtok v 23:00 SELČ a v piatok ráno okolo 6:00 SELČ boli sčítané hlasy vo 334 z celkových 650 volebných okrskov.
Zhruba 50-tisíc volebných miestností sa otvorilo o 7.00 miestneho času (8.00 stredoeurópskeho času) a zatvorilo sa o 22.00 (23.00 stredoeurópskeho času).
Väčšina volebných miestností bola v školách a v ďalších obecných objektoch, niektoré boli aj v krčmách; v jednom prípade sa hlasovanie vykonávalo vo verejnej práčovni a v jednom okrsku volebnú urnu umiestnili do školského autobusu.
Kráľovná Alžbeta II. síce volebné právo má, podľa tradície ho nevyužíva, čím dáva najavo svoju nadstraníckosť.
Vizitka britskej Konzervatívnej strany (CP)
- Tradične pravicová a euroskeptická strana vládne v Británii posledných päť rokov v koalícii s liberálnymi demokratmi. V parlamente mala najväčšie zastúpenie a je aj najpočetnejšie zastúpená v miestnych vládach. Dlhodobo podporuje súkromné vlastníctvo a rozvoj podnikania a jej hlavným politickým presvedčením zostáva podpora monarchie.
- Vznikla zo strany toryov, založenej v roku 1678, a často sa o nej ešte hovorí ako o strane toryov a mnoho jej politikov sa k tomu názvu hlási. Od prvej polovice 19. storočia je CP hlavnou stranou pravého stredu v Británii.
- Konzervatívci boli pri moci po dve tretiny dvadsiateho storočia. V roku 1912 sa spojili s frakciou Liberálnej strany podporujúcu spojenie Veľkej Británie a Írska. S malými prestávkami riadili Britániu buďto úplne sami alebo v koalícii s liberálmi až do polovice 20. rokov, keď ich pri moci začali striedať labouristi.
- Vo vojnovom období bola CP súčasťou vládnej koalície a od roku 1945 vyhrala deväť parlamentných volieb. Medzi jej najvýznamnejších vodcov patrili Winston Churchill, Harold Macmillan, Edward Heath a Margaret Thatcherová. Prvá britská premiérka vydržala v úrade rekordných 11 a pol roka.
- Po porážke vo voľbách v roku 1997, do ktorých viedol stranu John Major, boli konzervatívci 13 rokov v opozícii. Po voľbe Davida Camerona do čela strany v roku 2005 prišiel úspech v minulých voľbách, strana ale nezískala presvedčivú väčšinu, preto vládla v koalícii.