„Je to Washington aj Berlín, kto ich určuje. Nemecko ani USA nechceli pripustiť, že brzdou plnenia minských dohôd je Kyjev. Napriek tomu sa proces pohol z mŕtveho bodu. Dnes možno očakávať aký-taký tlak Berlína a Washingtonu na Kyjev, ktorý bude podporovať hľadanie politického riešenia problému,“ konštatoval Pogrebinskij.
Zatiaľ však podľa prezidenta Petra Porošenka sú minské dohody pseudoprímerím. Aspoň tak sa vyjadril počas stredajších rokovaní s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou v Berlíne. Nezabudol však zopakovať, že „Kyjev neplánuje obnoviť boje v Donbase“. Podľa prezidenta konflikt nemožno vyriešiť silou. Vzápätí v rozhovore pre televíziu ZDF povedal, že za hlavnú úlohu ukrajinských ozbrojených síl považuje upevnenie obranyschopnosti. Skutočné plány Kyjeva by mohlo naznačovať Porošenkovo nedávne vyhlásenie, podľa ktorého „ukrajinská armáda opätovne získa kontrolu nad letiskom v Donecku“. Povstalci sa ho však sotva vzdajú bez boja. No podľa Porošenka sú to práve „ozbrojení stúpenci samozvanej Doneckej a Luhanskej republiky, ktorí sa môžu pokúsiť vytvoriť suchozemský koridor, ktorý by spojil Krym, ako aj obsadiť Mariupoľ“.
Kancelárka Merkelová musela napokon Porošenka trochu schladiť, keď konštatovala, že podľa nej „doteraz zainteresované strany neplnia záväzky“ a dodala: „Musíme pokračovať v danom smerovaní v tzv. normandskom formáte.“
Viacerí pozorovatelia poukazujú na to, že je to stále ťažké. Nielen preto, lebo obe strany sa vzájomne obviňujú z porušovania dohôd z Minska, ale najnovšie napríklad Porošenko zopakoval, že povstalcov na juhovýchode krajiny podporuje 11-tisíc ruských vojakov.
„Nebudem na to reagovať. Preto, lebo nevidím dôvod opakovať, že podobné nepodložené obvinenia, bez konkrétnych dôkazov, slušne povedané, nepomáhajú pozitívnemu vývoju,“ reagoval vzápätí na Porošenka hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov citovaný agentúrou RIA Novosti.
V súvislosti s postojom Kyjeva si mnohí dnes kladú otázku, či je vôbec pripravený dodržiavať záväzky z Minska. Porošenko síce aj Merkelovej zopakoval, že trinásťbodový dokument bude Ukrajina plniť. Problém však spočíva okrem iného hlavne v tom, že za prezidentovým chrbtom je parlament, ktorý v súčasnom zložení nie je náchylný na tak potrebnú ústretovosť.
„Ak by namiesto Porošenka sedel v jeho kresle rozhodný človek, pripravený kráčať v ústrety mieru, ktorý by sa nebál, že po ňom pôjdu a konsolidoval by okolo seba sily, ktoré by boli orientované na mier, tak by sa záväzky z Minska dali plniť,“ vyjadril sa ukrajinský politológ Michail Pogrebinskij. „Žiaľ, nevidím spomínaný potenciál v prípade nášho prezidenta,“ dodal pre portál Pravda.ru.
Podľa minských dohôd, ktoré 12. februára podpísali zástupcovia povstalcov aj Kyjev v prítomnosti diplomatov z Ruska, Francúzska a Nemecka, má na východe Ukrajiny panovať pokoj zbraní. Podľa OSN si konflikt vyžiadal od apríla 2014 viac ako 6 000 životov. Väčšinou civilistov.
Prezident Porošenko má však čoraz väčšie problémy aj so situáciou na území, ktoré Kyjev kontroluje. Napríklad v Odese zaznel v noci na štvrtok ďalší výbuch. Predchádzajúcu noc podobná explózia poškodila trať na železničnom moste. Tamojšia ruskojazyčná komunita, podobne ako povstalci v Donbase, nemá veľké pochopenie pre politiku súčasného ukrajinského vedenia umocnenú tragédiou, ktorá si 2. mája 2014 vyžiadal 48 mŕtvych a okolo 200 zranených z radov odporcov kyjevského vedenia.
V neľahkej situácii je aj premiér Arsenij Jaceňuk. Vo štvrtok pred budovou vlády v Kyjeve desiatky nahnevaných Ukrajincov žiadali znížiť cenu za plyn. „Ukrajincom ukrajinský plyn“, „Prestaňte hrdúsiť ľud!“ boli len niektoré z hesiel, ktoré zazneli počas protestu. Stalo sa tak len niekoľko dní po tom, čo Kyjev zažil ďalší protest, na ktorom demonštranti žiadali odstúpenie Jaceňuka, kritizovali trvajúcu korupciu a nepriehľadnú sieť daní. Svoj postoj zhrnuli demonštranti do hesiel: „Reformy alebo guľku do hlavy“ a „Seňa, konaj, pretože naša trpezlivosť končí“.