Minuloročné zrážky boli najslabšie za posledných 30 rokov a spôsobili nedostatok vody v nádržiach a preto teraz hrozí neúroda. „Môže sa stať, že budeme čeliť nedostatku jedla alebo dokonca hladomoru,“ povedal Isaczai.
Zástupca OSN varoval, že ak sucho potrvá ďalej, situácia v krajine bude budúci rok ešte horšia. „V túto dobu je sezóna pre sadenie ryže. Normálne poľnohospodári zaplavia pôdu týždeň alebo dva dopredu. Ale tento rok, ako som videl na vlastné oči, sadia ryžu do suchej pôdy. Niektorí sa odvážili začať pestovať kukuricu alebo obilie, ktoré si nevyžadujú toľko vody,“ povedal Isaczai.
KĽDR obmedzuje prácu humanitárnych pracovníkov
Niektorí farmári, ktorí musia bojovať aj s nedostatkom paliva a vybavenia, sadia ryžu do vedier s vodou. Nedostatok poľnohospodárskej infraštruktúry, ako napríklad zavlažovacie systémy, je viditeľný najmä v pohraničí.
V 90. rokoch zabil hladomor asi milión Severokórejčanov. Mnoho medzinárodných darcov však nechce krajine prispievať kvôli tomu, že Pchjongjang obmedzuje prácu humanitárnych pracovníkov, a tiež kvôli medzinárodným obavám ohľadom jadrových ambícií KĽDR. „Pomoc by sa nemala spolitizovať,“ myslí si Isaczai.
OSN síce poskytuje dodávky jedla do škôl a nemocníc, ale nasýtiť skoro 25 miliónov Severokórejčanov nedokáže. Zhruba 70 percent obyvateľov už teraz nemá zabezpečený dostatok jedla. „Ako to chce vláda riešiť? Myslím, že naťahuje ruku k niektorým ďalším krajinám – k Číne, Indii a Rusku,“ poznamenal Isaczai.
Nedostatok vody vytvára problémy aj s elektrinou
Nedostatok vody spôsobil nielen vysychanie riek a potokov, ale aj výpadky dodávok elektrickej energie. Najhoršia situácia bola v zime, keď miestna vodná elektráreň čerpala rezervnú vodu určenú na sezónu pestovania ryže. „Vláda mi potvrdila, že elektrárne pracujú na 50 percent svojej kapacity. Mnoho z nich je totiž závislých na vode,“ uviedol predstaviteľ OSN.
Výpadky elektriny v metropole trvajú osem i deväť hodín denne. Stáva sa však, že elektrina nejde aj celý deň, takže v mnohých nemocniciach nemôžu lekári operovať.
Isaczai si však myslí, že nedostatok jedla nebude tak dramatický ako počas minulých období veľkého sucha, pretože obyvatelia sú odolnejší a pravdepodobne majú nejaké zásoby. Nové pravidlá pre obhospodarovanie pôdy, umožňujúce prevádzkovať farmy niekoľkočlenným skupinám, navyše priniesli väčšiu efektivitu, rodiny si môžu ponechať zvieratá a farmári časť úrody. „Vo vidieckych oblastiach sa navyše objavujú malé trhy, kde ľudia môžu nakupovať i predávať,“ upozornil Isaczai.
Niektorí Severokórejčania podľa neho predávajú jedlo na uliciach, napríklad vajcia alebo jablká, takže rodiny majú okrem vládnych prídelov potravín aj tieto prilepšenia.