Inváziu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968 na čele so Sovietskym zväzom už odsúdilo sovietske vedenie s Michailom Gorbačovom a neskôr aj nové Rusko ústami prezidentov Borisa Jeľcina a Vladimira Putina, pripomína Gazeta.ru.
Komentátor denníka sa odvolal aj na nemenovaného európskeho diplomata, ktorý dokument videl a označil ho za hanbu Ruska a pokus prepísať dejiny. Sergej Utkin z analytického strediska Ruskej akadémie vied označil filmový dokument za „vedomý revizionizmus“ a za návrat k prístupu, aký sa v Sovietskom zväze uplatňoval pred Gorbačovom. Tento revizionizmus podľa neho vnímajú bolestne nielen v dotknutých krajinách, ale aj tá časť ruskej spoločnosti, ktorá si cení výdobytky Gorbačovovej éry. Je to vlastne veľký problém Rusov, väčší než Čechov a Slovákov.Zaslepenie pocitom vlastnej nepoškvrnenosti
„Naši ideológovia predpokladajú, že ak dokážeme, že sme vo všetkom boli v práve, tak to pridá národu sebavedomie a vôľu víťaziť. Ale v skutočnom svete k víťazstvu vedie schopnosť kriticky myslieť a nie zaslepenie pocitom vlastnej nepoškvrnenosti,“ usúdil Utkin.
Expert Fiodor Lukianov považuje prístup tvorcov filmu za čitateľný: „Je to pohľad na vtedajšie udalosti nie z hľadiska vedeckej objektívnosti, ale v rámci terajšej politickej línie, kde hlavnú hrozbu predstavujú ‚oranžové revolúcie‘ a ‚vnútorné podvratné činnosti‘,“ vysvetlil s narážkou na obavy Kremľa z prozápadného prevratu. Tento prístup sa podľa Lukianova mimoriadne prejavuje po zmene režimu na Ukrajine.
Iný výklad aj k invázii do Afganistanu
Za príklad staronovej interpretácia histórie denník označil vpád sovietskych vojsk do Afganistanu, ktorý sa od konca 80. rokov odsudzoval. Avšak ruský prezident Vladimir Putin pri stretnutí s veteránmi afganskej vojny označil za dôvod k invázii „reálne hrozby“.
Záverom Gazeta.ru pripomenula, že proti dokumentu o roku 1968 protestovala aj slovenská diplomacia, avšak slovenský premiér Robert Fico aj tak pred dnešnej schôdzkou s Putinom zase hovoril o nevyhnutnosti zrušiť sankcie Európskej únie proti Rusku.
Básnik aj disidentka hovoria o návrate starej propagandy
Legendárnu disidentku a svetoznámeho básnika pobúrilo, že do Ruska sa vracia propaganda z éry Leonida Brežneva. Ľudmila Alexejevová a Jevgenij Jevtušenko stále vnímajú august 1968 za násilné potlačenie demokratizačného procesu v Československu a označovanie invázie za bratskú pomoc, ako ju interpretuje štátna televízia Rossija 1, považujú za nehoráznosť.
„Propaganda oslavujúca obsadenie Československa v roku 1968 súvisí so súčasnou medzinárodnou situáciou,“ povedala pre Pravdu 87-ročná Alexejevová, zakladateľka najstaršej z dodnes pôsobiacich organizácií na ochranu ľudských práv.
„Ospravedlňovanie vtedajšej invázie pripomína obhajobu zabratia Krymu. Aj v jednom, aj v druhom prípade sa používa argument: Ak by sme tam neprišli my, vtrhlo by tam NATO,“ dodala na adresu dokumentárneho filmu s názvom Varšavská zmluva: odtajnené stránky.
„Blok NATO sa chystal vstúpiť do Československa, vstúpiť do Prahy. Už tam boli prichystané vojská,“ tvrdí posledný náčelník štábu síl Varšavskej zmluvy z rokov 1989–1990 Vladimir Lobov, ktorý sa na invázii v roku 1968 zúčastnil ako kapitán. Jeho tankisti, ako sám hovorí, obsadili v Prahe štyri mosty cez Vltavu, obkľúčili ministerstvo vnútra, generálny štáb a sídlo vlády.
Básnik Jevtušenko priznáva, že film nevidel, a preto mu nie je ľahké ho komentovať. „Ak však tento človek skutočne niečo také povedal, a zaznelo to v éteri, je to poburujúce,“ komentoval pre Pravdu výrok Lobova. „Čo už ale čakať od penzionovaného generála? Teda, aspoň dúfam, že je už penzionovaný,“ ironicky poznamenal. Jevtušenko stále považuje 21. august 1968 za najstrašnejší deň svojho života. „Potlačenie Pražskej jari bolo pre mňa tragédiou. Pochopil som, že na dlhý čas to znamená koniec s ideami socializmu vo východnej Európe. Pritom dodnes si myslím, že by bolo najmúdrejšie vrátiť sa k testamentu Sacharova, ktorý nám odkázal, aby sme z oboch systémov – socializmu i kapitalizmu – prevzali, čo je v nich dobré,“ vyznal sa autor dobovej protestnej básne Tanky idú po Prahe i neskorších veršov Nad Dubčekovou mohylou, ktoré napísal po položení kvetov na jeho bratislavskom hrobe.
Ivan Drábek