Podľa týchto zdrojov 79-ročný Azíz podľahol infarktu. Skonal v nemocnici v juhoirackom meste Násiríja, kam bol prevezený kvôli ochoreniu.
Azíz bol najvyšším kresťanským činiteľom Saddámovho režimu a po mnoho rokov ho reprezentoval v zahraničí. V októbri 2010 ho odsúdili na trest smrti za prenasledovanie členov šiitských náboženských politických strán, ktoré v krajine dominujú.
Vizitka bývalého irackého vicepremiéra Tárika Azíza
- Jediný kresťan vo vedení Iraku patril k najznámejším exponentom režimu Saddáma Husajna od jeho nástupu k moci v roku 1979. Obratný diplomat s veľkými kostenými okuliarmi, fúzami a záľubou vo fajčení kubánskych cigár, ktorý udivoval majstrovskou angličtinou, niekedy na Západe vzbudzoval až prehnane optimistické nádeje. V skutočnosti bol bývalý minister zahraničia a vicepremiér Azíz lojálnym a verným Saddámovým spojencom.
- Dlhoročný člen bývalej vládnucej Rady revolučného velenia (RRV) aj vládnej strany Baas navštívil ako šéf irackej diplomacie v auguste 1985 Československo.
- Narodil sa ako katolík 28. apríla 1936 v dedine Til Kaif pri Mosule na severe Iraku v rodine chudobného roľníka. Pôvodne sa volal Michail Juhanna, neskôr sa premenoval na Tárika Azíza, čo znamená „slávna minulosť“.
- V Bagdade vyštudoval angličtinu a anglickú literatúru a v 50. rokoch vstúpil do vtedy ešte ilegálnej strany Baas. V 60. rokoch pôsobil ako redaktor a po baasistickej revolúcii sa v roku 1968 stal šéfredaktorom tlačového orgánu strany Baas As-Saura. V novembri 1974 zasadol do svojej prvej vládnej funkcie ministra informácií, na tri roky. Od roku 1977 bol členom RRV.
- Po nástupe Saddáma Husajna do funkcie prezidenta v júli 1979 sa Azíz stal vicepremiérom (túto funkciu zastával až do pádu režimu v roku 2003). Jeho hviezda začala stúpať po vypuknutí vojny s Iránom v roku 1980, keď svojou diplomatickou obratnosťou zaistil Iraku vo vojne vojenskú podporu USA, pričom si Bagdad neprerušil silné ekonomické väzby na Sovietsky zväz. Po Azizovom stretnutí s americkým prezidentom Ronaldom Reaganom vo Washingtone škrtli USA vo februári 1982 Irak zo zoznamu krajín podporujúcich terorizmus.
- Šéfom diplomacie bol Azíz od januára 1983 do marca 1991. Pred prvou vojnou v Zálive bol jednou z najdôležitejších osobností irackého režimu, ktorá často navštevovala OSN aj západné štáty. Po irackej invázii do Kuvajtu v auguste 1990 na Západe vysvetľoval tento iracký krok s poukázaním na to, že Kuvajt „kradne irackú ropu z nálezísk pod spoločnou hranicou“. V ďalších rokoch Azíz rokoval mnohokrát s inšpektormi OSN.
- Po páde Saddámovho režimu sa americkým vojakom vzdal v apríli 2003, súdili ho v niekoľkých kauzách. V roku 2009 ho oslobodili v kauze krvavého potlačenia šiitského povstania v roku 1999, v kauze zavraždenia 42 obchodníkov v roku 1992 bol v marci 2009 odsúdený na 15 rokov väzenia a v kauze represií menšinových šiitských Kurdov z 80. rokov v auguste 2009 odsúdený na sedem rokov väzenia.
- V januári 2010 vo väznici neďaleko Bagdadu ho zasiahla mozgová mŕtvica a previezli ho do nemocnice na americkej vojenskej základni, v júli bol odovzdaný z amerického väzenia do irackého väzenia Kázimíja v Bagdade.
- V októbri 2010 bol Azíz irackým najvyšším súdom odsúdený na smrť za prenasledovanie šiitov. Trest mal byť vykonaný obesením. Azizovi právnici usilovali o jeho prepustenie zo zdravotných dôvodov. Politik podľa nich mal cukrovku, žalúdočné vredy, veľmi vysoký tlak a problémy so srdcom a s prostatou. V auguste 2011 požiadal Azíz vtedajšieho premiéra Núrího Málikího o urýchlenie svojej popravy so zdôvodnením, že mu jeho choroby spôsobujú utrpenie. Vtedajší prezident Džalál Talabání už predtým vyhlásil, že rozsudok nad Azizim nepodpíše, pretože by podľa neho nebolo správne popraviť chorého starého muža.
- Azíz bol ženatý a mal štyri deti.