Podľa Moskvy nejde o žiadnu senzáciu, pretože informácia agentúry AP čerpá z neutajovaných výňatkov zo správy generála Martina Dempseyho, doterajšieho šéfa zboru náčelníkov štábov amerických ozbrojených síl.
Foto: Boris Latta, Pravda
Agentúrna informácia sa však objavila iba niekoľko hodín pred rokovaním summitu G7 (USA, Kanada, Británia, Francúzsko, Taliansko, Nemecko, Japonsko), ktoré sa začína v nedeľu v zámku Elmau v Bavorských Alpách a potrvá do pondelka a bude sa na ňom hovoriť nielen o stave svetovej ekonomiky, o pripravovaných dohodách o voľnom obchode medzi EÚ a USA či medzi USA a tichomorským regiónom.
Pritom agentúra AP informáciu naservírovala tesne po tom, čo vo štvrtok generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vyhlásil pre nórsky verejnoprávny rozhlas NRK, že „Rusko nepredstavuje okamžitú hrozbu pre krajiny aliancie, ktorá stále dúfa, že vzájomné vzťahy sa napravia“.
Stoltenbergovo vyhlásenie je však podľa viacerých pozorovateľov iba akousi „dymovou clonou“. Kabinet Baracka Obamu totiž pokračuje v prehodnocovaní celej americkej politiky voči Rusku ako reakcii na „vojenské zasahovanie Moskvy na Ukrajine, na ruskú anexiu Krymu“ a na ďalšie kroky, ktoré USA považujú za konfrontačné.
Agentúra AP ide ešte ďalej, keď úsilie Washingtonu dešifruje aj ako „zvažovanie možnosti zlepšenia schopnosti amerických jadrových zbraní ničiť vojenské ciele na ruskom území“. V tejto súvislosti americký minister obrany Ashton Carter ešte vo februári v Senáte tvrdil, že Rusko "porušuje dohodu“ o zničení jadrových rakiet stredného a kratšieho doletu (INF) z roku 1987.
„Ak USA zvýšia svoju vojenskú prítomnosť vo východnej Európe a cieľom tohto kroku určite nebude oblasť Stredného a Blízkeho východu ale Rusko, tak aj Rusko má dostatočnú vojenskú kapacitu na odvetné opatrenia. Počnúc odstúpením od dohody o likvidácii jadrových rakiet stredného a kratšieho doletu a končiac rozmiestnením zvýšeného počtu raketového systému Iskander pozdĺž našich západných hraníc,“ reagoval v piatok pre agentúru RIA Novosti na americké plány Viktor Ozerov, predseda Bezpečnostného a branného výboru v Rade federácie.
Ide zároveň o reakciu Moskvy napríklad aj na vyhlásenie jedného z poradcov šéfa Pentagonu Roberta Schera. Ako pripomína AP, ešte v apríli hovoril o protiopatreniach, ktoré by „znamenali možnosť napadnúť rakety v Rusku“. Predstaviteľ Pentagonu Brian McKeon to dešifroval tvrdením, podľa ktorého „táto možnosť zahrňuje prípadné rozmiestnenie striel s plochou dráhou letu v Európe“.