Niektorí ľudia sú islamizáciou posadnutí. Je iróniou, že protesty sa dejú najmä na miestach, kde žije veľmi málo moslimov. Videli sme ich vo východnom Nemecku, v Sasku, moslimovia tam tvoria menej ako jedno percento obyvateľstva. Podobne to je v niektorých štátoch USA, kde boli tiež demonštrácie, hoci moslimov je tam minimum. A svedkami toho istého sme vo východnej Európe. V tejto oblasti opäť žije máličko moslimov. Je to posadnutosť mýtom. Je to však niečo, do čoho ľudia môžu vložiť svoj strach.
Je iróniou, že protesty sa dejú najmä na miestach, kde žije veľmi málo moslimov.Peter Neumann
Prečo?
Obyvatelia západných krajín vrátane Slovenska sa v tom svete necítia dobre. Vnímajú nestabilitu a majú pocit, že z nej musia niekoho obviniť. A niečo ako islamizácia je nepriateľ, ktorý je poruke.
Takže je to možno hlbší fenomén? Aj na protestoch na Slovensku sme videli, ako ľudia kričia, že je potrebné obesiť politikov. Zdá sa, že hnev a frustrácia sa obracajú proti systému.
Určite. A Slovensko v tomto nie je výnimkou. Len nedávno sa konali voľby v Británii. Strana nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP) v nich svoju kampaň postavila na niekoľkých bodoch. Hovorila, že je proti imigrácii, že je proti islamu, že je proti Európe a že je proti establišmentu. Vyjadrenia tohto druhu vidíte všade. Či už na Slovensku, alebo inde, niektorým ľuďom sa nepáči systém, lebo majú pocit, že sú z neho vylúčení. Myslia si, že systém je len pre elity, ktorých nie sú súčasťou. A tieto elity sem prinášajú imigrantov a moslimov. Európa je tiež nepriateľom, lebo je vzdialená a ani do nej nepatria. Celé je to ešte znásobené dnešnými formami komunikácie. Internetom, YouTube, ľuďmi, ktorí tam dávajú veci, pre ktoré neexistujú žiadne dôkazy, ale sú populárne a mnohí ich pozerajú.
Čo s tým?
Keby som to vedel, asi by som recept mohol predať mnohým politikom. Veľmi by to ocenili. Myslím si však, že politický systém, ktorý máme, sa musí otvoriť ďalším myšlienkam. Je potrebné si uvedomiť, že ľuďom sa nepáčia dohody za zatvorenými dverami. Obyvatelia sa viac zaujímajú o to, čo sa deje. Politici by to mali vnímať a robiť s tým niečo. Musí ich to zaujímať. Neviem presne, aké je situácia na Slovensku, ale vo väčšine západných krajín dlho brali politici hlasy voličov ako niečo, čo vždy dostanú a nemusia sa o ne snažiť. Bolo to klasické rozdelenie na stredopravicové a stredoľavicové strany. A tieto subjekty mali dlhodobo podporu ľudí, ktorí za ne hlasovali. Politici preto nevnímali, že by sa mali viac zaujímať o verejnosť. Teraz to musia robiť. Je potrebné, aby sa starali aj o tých, čo nechodia vo väčšine prípadov voliť. Lenže práve toto sú protestné hlasy. Neznamená to, že keď nevolia, že sa nezaujímajú o politické procesy.
Debata o migrácii je tiež spojená s bezpečnostnými rizikami. Počujeme tvrdenia, že s utečencami prichádzajú teroristi.
Je to nezmysel. To isté počujem v Británii. V skutočnosti je tam problém imigrácie veľmi odlišný od problému terorizmu. Imigrácia v Británii sa do veľkej miery týka ľudí prichádzajúcich zo strednej a východnej Európy. Samozrejme, to nie sú moslimovia. Tí, čo by skôr mohli byť teroristami, sú britskí občania, ktorí sú z rodín, čo sú v krajine už tri či štyri generácie. Dokonca aj ľudia, čo prichádzajú zo Sýrie, sú často kresťania a iné menšiny. Nie je pravdepodobné, že sa z nich stanú islamskí teroristi, pretože práve pred nimi utiekli. Takže argument, že migrácia je spojená s terorizmom, príliš nefunguje. Možno je problémom imigrácia. Azda je problémom terorizmus. Ale tieto dva problémy nepredstavujú to isté.