Americká národná agentúra pre národnú bezpečnosť (NSA) odpočúvala prezidentov v rokoch 2006 až 2012. „V USA má veľké uši nielen Mickey Mouse, ale aj NSA,“ podotkol francúzsky portál M6info s horkou dávkou irónie.
Hollande telefonoval s Obamom
Hollande kvôli afére telefonicky hovoril s Barackom Obamom, ktorý ho podľa Elyzejského paláca uistil o ukončení podobných praktík.
Obama podľa Elyzejského paláca Hollanda uistil o tom, že platí jeho záväzok „skoncovať s praktikami minulosti neakceptovateľnými medzi spojencami“.
V Paríži kvôli správam o špionáži zasadla mimoriadna rada obrany štátu, ktorú zvolal Hollande. Zúčastnili sa jej okrem hlavy štátu aj premiér Manuel Valls, niekoľko ministrov a predstavitelia armády aj tajných služieb. Paríž „nebude tolerovať žiadne ohrozenie svojej bezpečnosti“, uviedol po stretnutí prezidentov úrad. Spojené štáty musia rešpektovať záväzky, ktoré prijali v roku 2013 po tom, čo po prvý raz vyšli najavo špionážne aktivity NSA, požaduje Francúzsko vo vyhlásení po zasadnutí rady obrany.
Do USA podľa hovorcu francúzskej vlády Stéphanea Le Folla v „nasledujúcich dňoch“ vyrazí vysoký predstaviteľ francúzskych tajných služieb Didier Le Bret, aby rokoval o ďalšej spolupráci spravodajcov po odhalení údajných odposluchov. Hollande zvolal tiež rokovania vysoko postavených zástupcov parlamentu. (čtk)
Aféra môže znamenať najväčšiu trhlinu vo vzťahoch medzi Parížom a Washingtonom od invázie do Iraku v roku 2003, keď medzi mocnosťami nastala roztržka pre nasadenie vojakov proti režimu Saddáma Husajna.
USA nepopreli, že sa nabúrali do komunikácie francúzskych štátnikov. „Nebudeme komentovať špecifické spravodajské tvrdenia,“ citovala stanica BBC z americkej reakcie. „Nezameriavame sa a nebudeme sa zameriavať na komunikáciu prezidenta Hollanda,“ povedal agentúre AFP hovorca NSA Ned Price. O minulosti sa však nezmienil, čo sa dá pochopiť tak, že Američania približne pred tromi rokmi skončili odpočúvanie šéfa Elyzejského paláca. Podobná aféra vypukla na jeseň 2013, keď vysvitlo, že NSA získavala informácie z mobilu, ktorý používala nemecká kancelárka Angela Merkelová.
Hollande označil odpočúvanie za neprijateľné, pričom v Paríži si predvolali americkú veľvyslankyňu, aby podala vysvetlenie. USA sa dozvedeli prostredníctvom špionáže veľa informácií. Napríklad zistili, ako Elyzejský palác plánuje oživiť mierový proces medzi Izraelom a Palestínčanmi. Dozvedeli sa aj o obavách Hollanda, ktorý pripúšťal, že Merkelová by sa mohla vzdať snahy udržať Grécko v eurozóne. Tajne sa oboznámili aj s vecami, ktoré Sarkozy chystal nastoliť na rokovaní v Bielom dome. Vrátane budovania vzájomnej dôvery, aby sa oba štáty vyhli špionáži proti sebe.
Škandál vyvolal búrlivé reakcie medzi viacerými francúzskymi politikmi. Najostrejšie sa vyjadril senátor Yves Pozzo di Borgo: „Ak si Francúzsko seba váži, malo by zničiť časť veľvyslanectva USA, kde sa robilo odpočúvanie,“ napísal na sociálnej sieti Twitter. Američania mali zjavne umiestnenú špionážnu technológiu na ambasáde v Paríži.
Marine Le Penová, líderka krajnej pravice, vyzvala na skončenie „mimoriadnej úslužnosti“ vo vzťahu k Američanom. „Spojené štáty nie sú ani spojenec, ani priateľ,“ zdôraznila podľa AFP. Zároveň je presvedčená, že Francúzsko by sa malo stiahnuť z rokovaní o dohode o voľnom obchode medzi EÚ a USA.
Claude Guéant, niekdajší minister vnútra počas vládnutia Sarkozyho, povedal, že odpočúvanie vedie k narušeniu dôvery medzi Parížom a Washingtonom. „Prezident Barack Obama by sa mal vyjadriť k záležitosti a vysloviť ľútosť, pretože takéto konanie je neprípustné,“ reagoval pre stanicu RTL.
Noviny Le Monde naznačili, že francúzske politické špičky uľahčili Američanom odpočúvanie tým, že zanedbávali bezpečnostné predpisy pre komunikáciu. V stručnosti – určite sa stávalo, že nepoužívali telefóny s najvyšším stupňom zabezpečenia (údajne sú menej praktické ako smartfóny). Ak aj prezidenti boli verní šifrovacím prístrojom, nebolo to platné, keď volali s niekým, kto zvolil iné komunikačné zariadenie.