Pri tajnom parlamentnom hlasovaní prešla jeho kandidatúra až na piaty pokus, v ktorom tento 42-ročný politik získal v stočlennej snemovni 55 hlasov. Véjonis bol v piatom kole už jediným kandidátom, keď v predchádzajúcom hlasovaní zo súboja vypadli jeho traja súperi.
Véjonis pochádza z rusko-lotyšskej rodiny, narodil sa v ruskom Pskove a v Rige vyštudoval biológiu. Jeho kandidatúru navrhlo a podporilo lotyšské združenie Zelených a Roľníkov.
Hlavnou témou prezidentských volieb bolo zaistenie bezpečnosti štátu v podmienkach rastúceho tlaku susedného Ruska. Ukrajinská kríza, regionálna bezpečnosť a posilňovanie ruskej armády úplne ovládli predvolebnú kampaň. Kandidáti diskutovali o posilnení Severoatlantickej aliancie (NATO) v Pobaltí a o postavení silnej ruskej menšiny v Lotyšsku.
Ruské médiá zaznamenali, že nový šéf štátu vyjadril ochotu používať ruštinu v komunikácii s menšinou, poprípade v materčine svojej matky udeľovať interview. V rozhovore so serverom Delfi vyjadril tiež záujem o spoluprácu so všetkými susedmi, vrátane Ruska, s ktorým sú ale vzťahy napätejšie. Dôvodom je podľa neho ruská „nepredvídateľnosť“ a „agresivita“, ktoré Moskva predviedla vlani na Kryme a na východe Ukrajiny.
Prezident v Lotyšsku vykonáva skôr reprezentačnú funkciu, výkonná moc plne prislúcha vláde. Véjonis je uznávaným biológom a ekológom. Do vysokej politiky vstúpil v novembri 2002, keď sa stal ministrom životného prostredia a regionálneho rozvoja. Až do minulého januára, keď sa stal ministrom obrany, bol tiež poslancom Sejmu, jednokomorového lotyšského parlamentu. Véjonis je ženatý a má dve deti.