"Turecko už dosiahlo svoju kapacitu, čo sa týka počtu utečencov,“ vyhlásil pre denník Hürriyet Volka Bozkir, minister pre vzťahy s Európskou úniou. "Teraz počujeme, že môžeme očakávať novú vlnu ľudí. Presiahlo by to možnosti Turecka a EÚ by to dostalo do situácie, že by musela čeliť väčšiemu počtu utečencov,“ pripomenul Bozkir.
Turecký politik sa posťažoval, že únia Ankare málo pomáha, čo sa týka riešenia problému ľudí utekajúcich zo Sýrie. "Už sme použili šesť miliárd dolárov. Celková suma, ktorú ponúkla EÚ, je 70 miliónov. A je to stále len sľub, peniaze nám ešte neprišli,“ tvrdí Bozkir. Podľa odhadov môže novú vlnu utečencov tvoriť až milión ďalších ľudí. Súvisí to s bojmi v okolí sýrskeho Aleppa, ale aj s možným postupom kurdských síl proti sídlu Islamského štátu (ISIL), ktoré je v meste Rakká.
Na malú aktivitu medzinárodného spoločenstva poukazuje aj Úrad vysokého komisára pre utečencov (UNHCR). "Na celý rok 2015 sme partneri a my žiadali 5,5 miliardy eur. Koncom júna sme mali k dispozícii asi štvrtinu sumy, o ktorej sme hovorili,“ uvádza vyhlásenie UNHCR. "Znamená to, že utečenci čelia novým obmedzeniam, čo sa týka potravinovej pomoci a majú problémy, aby si dovolili životne dôležitú zdravotnícku starostlivosť alebo aby poslali deti do školy,“ opísal situáciu UNHCR.
Zdá sa, že žiadať úniu o výraznejšie zapojenie sa bude veľmi zložité. Dôležitú úlohu pri hľadaní spoločného postupu by však mohla zohrať OSN.Gabriele Iacovino, Centrum pre medzinárodné štúdie v Ríme
Turecko pritom nie je zďaleka jedinou krajinou, ktorá prijíma utečencov zo Sýrie po státisícoch. Na území Libanonu je ich takmer 1,2 milióna. V malej blízkovýchodnej krajine pritom oficiálne žije menej ako 4,5 milióna ľudí. Rozloha Libanonu je približne 10 500 štvorcových kilometrov, čo z neho robí 27. najhustejšie obývaný štát. Na porovnanie, Slovensko je v tomto rebríčku na 98. mieste s približne 5,5 milióna obyvateľov a 50-tisíc štvorcovými kilometrami.
Problém Sýrie je podľa OSN najhoršou humanitárnou katastrofou v súčasnosti. Občianska vojna tam trvá viac ako štyri roky. Po brutálnom zásahu režimu Bašára Asada proti pokojnej opozícii postupne medzi rebelmi získavali prevahu extrémisti, aj v podobe ISIL. Zároveň dianie v Sýrii predstavuje širšiu šiitsko-sunitskú regionálnu rivalitu predstavovanú najmä Iránom a Saudskou Arábiou.
Sýrska, zatiaľ neriešiteľná dilema do budúcna znamená aj vyšší počet utečencov. Európa zatiaľ hľadá riešenie, ako túto vlnu riešiť. Agentúra AP informovala, že existuje predbežná dohoda týkajúca sa 20-tisíc utečencov, ktorí momentálne žijú v táboroch mimo EÚ. Nie je však jasné, čo s ďalšími v počte 40-tisíc, ktorí už dorazili do Talianska a Grécka a majú právo na azyl.
"Je to veľmi citlivá otázka pre EÚ. Možné prerozdelenie utečencov z Talianska a Grécka má stále ďaleko od reality,“ povedal pre Pravdu aj Gabriele Iacovino z Centra pre medzinárodné štúdie v Ríme. "Zdá sa, že žiadať úniu o výraznejšie zapojenie sa bude veľmi zložité. Dôležitú úlohu pri hľadaní spoločného postupu by však mohla zohrať OSN,“ myslí si Iacovino.
"Počty utečencov sú však také vysoké, že ich presídlenie sa stále dotkne len maličkej časti z nich,“ pripomína Rodger Shanahan z Lowyho inštitútu pre medzinárodné vzťahy. "Tvrdou realitou je, že ak ich nie je možné premiestniť, bude potrebné pokračovať v humanitárnej pomoci pre krajiny, na ktorých území sa utečenci nachádzajú,“ uviedol pre Pravdu expert.