Obama aj Castro zhodne tvrdia, že obe krajiny čaká v náprave spolužitia dlhá a náročná cesta. Medzi najväčšie prekážky, ktoré čakajú na vyriešenie, je budúcnosť amerického embarga a americkej základne Guantánamo a tiež otázka ľudských práv na Kube.
„Hovoríme o vybudovaní nového druhu vzťahov medzi našimi štátmi, ktoré budú odlišné od celej našej histórie,“ vyhlásil Castro v stredu v kubánskom parlamente. Povedal tiež, že Havana je pripravená odpútať sa od konfliktnej minulosti a žiť s USA v mieri.
Obama: Nesmieme sa stať väzňami minulosti
„Nesmieme sa stať väzňami minulosti,“ povedal na začiatku júla Obama k chystanému otvoreniu ambasád. „Američania a rovnako tak aj Kubánci sa chcú posunúť dopredu.“ Pondelkovým otvorením ambasád Washington a Havana formálne opäť obnovia diplomatické vzťahy, ktoré boli prerušené po komunistickom prevrate na Kube v roku 1959. O rok neskôr oba štáty zatvorili svoje zastúpenie a v januári 1961 oficiálne diplomatické styky prerušili.
Diplomatické kanály medzi znepriatelenými krajinami neboli úplne uzavreté. Na konci 70. rokov začala v metropolách prevádzka takzvanej záujmovej sekcie, tie boli technicky pod ochranou Švajčiarska a už nemali štatút ako ambasády.
Zásadný zvrat nastal v roku 2013, keď USA a Kuba začali tajne rokovať o možnosti zmierenia. Za historický okamih je potom považovaný minuloročný 17. december, keď Obama a Castro oznámili úmysel vzťahy obnoviť.
Castro: Normálne vzťahy budú vtedy, ak USA odvolajú ekonomickú blokádu
Hoci Spojené štáty a ostrovnú Kubu od seba delí len 145 kilometrov, bude pre nich podľa analytikov nájsť k sebe cestu ťažké. Castro tvrdí, že úplne normálne vzťahy s USA budú mysliteľné len vtedy, ak Washington odvolá svoju ekonomickú blokádu. Tá trvá od roku 1962 a o jej zrušení americký prezident rozhodnúť nemôže, schváliť koniec embarga totiž musí Kongres.
Obama niektoré obmedzenia, ktoré sú v jeho právomoci, zmiernil. Dal tiež na vedomie, že blokáda nie je účinná, preto stratila zmysel. Republikánmi ovládaný Kongres ju zatiaľ zrušiť nechce. Republikáni podobne ako kubánske opozičné organizácie tvrdia, že Obama nedemokratickému režimu ustupuje.
Normalizácia podľa Castra bude vyžadovať aj navrátenie námornej základne Guantánamo na Kube, ktorú si Spojené štáty na základe historickej zmluvy prenajímajú na neobmedzene dlhý čas. Od kubánskej komunistickej revolúcie Havana platnosť zmluvy neuznáva a snaží sa prinútiť Američanov k odchodu. Americkí predstavitelia opakovane tvrdia, že otázka základne nie je predmetom rozhovorov o zlepšení vzťahov.
Rozdielne názory majú obe krajiny tiež na slobodu prejavu. Kuba je na zozname krajín amerického ministerstva zahraničia porušujúcich ľudské práva. Šéf Bieleho domu uisťuje, že Spojené štáty sa budú naďalej k ľudským právam ozývať. Havana akúkoľvek kritiku tradične odmieta a poukazuje na princíp nezasahovania do vnútorných záležitostí iných štátov.