Zákonodarný zbor, ktorý má 120 členov, schválil zákon o osobitnom súde. Zástupcovia opozície, ktorí so zákonom nesúhlasia, na hlasovaní prítomní neboli. Iba jeden zo 74 hlasujúcich poslancov zdvihol ruku proti prijatiu tohto právneho predpisu, ktorý je pre mnohých kosovských Albáncov kontroverzný. Na schválenie stačila prostá väčšina, teda 61 hlasov.
Tomuto hlasovaniu muselo predchádzať odsúhlasenie potrebných zmien v základnom zákone krajiny kvalifikovanou väčšinou poslancov. V pondelok príslušný vládny návrh podporilo dostatočných 82 zákonodarcov.
Opozícia je dôrazne proti zriadenia tribunálu, pred ktorý by sa mali postaviť aj niektorí vodcovia ozbrojeného povstania, ktorých väčšina Albáncov považuje za hrdinov. Opozícia v pondelok trvala na tom, že nové hlasovanie o tribunále je v rozpore s ústavou, pretože parlament príslušné zmeny v ústave odmietol už v júni.
Do vyslovenia súhlasu so zvláštnym súdom tlačili Prištinu predovšetkým Spojené štáty a Európska únia, ktoré sú hlavnými finančnými a diplomatickými patrónmi Kosova. Upozornili pritom, že v opačnom prípade by sa témou mohla začať zaoberať Bezpečnostná rada OSN, kde má silné slovo Rusko, ktoré odmieta uznať nezávislosť Kosova a je veľkým zástancom Srbska.
Kvôli obavám zo zastrašovania svedkov a korupcie v Kosove by mal súd sídliť v Holandsku. V jeho čele by mali stáť medzinárodní sudcovia, zo zahraničia majú pochádzať aj zástupcovia prokuratúry.
Vedenie kosovských Albáncov v roku 2008 jednostranne vyhlásilo nezávislosť na Srbsku po tom, čo bolo Kosovo v rokoch 1998 a 1999 pod medzinárodnou správou. Konflikt, pri ktorom zahynulo asi 10-tisíc ľudí, vypukol po ozbrojenej vzbure albánskych separatistov. Belehrad reagoval tvrdým zásahom armády a polície, ktorý sa zvrhol v etnickú čistku sprevádzanú zločinmi. Ukončil ho až vojenský zásah NATO proti Srbsku. Belehrad nezávislosť Kosova odmieta uznať.