Telesné pozostatky kapitána ponorky Vladimira Bagrianceva identifikovali až vo februári 2002. Aj to svedčí o strašných následkoch výbuchu uvoľneného cvičného torpéda v nosovej časti plavidla a o následnej reťazovej reakcii ďalších z nich. Podľa oficiálnej verzie zapríčinili pred pätnástimi rokmi jednu z najväčších tragédií ruského námorníctva.
„Keď som počul v správach, že Kursk klesol na dno, vedel som, že je to oveľa horšie. Takto skonštruované ponorky totiž na dno neklesajú,“ spomína na smutnú udalosť vedúci petrohradského klubu posádok ponoriek Igor Kudrin.
Anatolij Kresik, kapitán 1. stupňa na dôchodku, v rozhovore pre ruský spravodajský portál NSN zároveň priznal, že dodnes sa námorníctvo nepoučilo z tragédie ponorky Kursk.
„Záchranné tímy nie sú ani dnes dostatočne pripravené a na podobný prípad nemajú dodnes potrebné vybavenie. A tak, ak sa čosi podobné stane, tak sme odkázaní na zahraničnú pomoc,“ konštatoval skúsený veterán. Zároveň sa kriticky vyjadril aj na adresu tvorby posádok ponoriek, v ktorých sú dnes často čerství branci.
„Musíme sa vrátiť k dvoj- ba až trojročnej službe v tomto druhu zbraní. Prvý rok sa námorníci učia na brehu, v druhom dolaďujú svoje umenie priamo na palube plavidla a v treťom roku odovzdávajú skúsenosti nováčikom,“ dodal kapitán Kresik.
Na rozdiel od väčšiny posádky Kurska jej 23 jej členov v 9. oddelení, teda na konci ponorky, žilo ešte osem hodín po explózii. Dovtedy, kým studená morská voda nevnikla aj tam. Po vytiahnutí plavidla z hĺbky 108 metrov a vynesení tiel námorníkov z jeho útrob ponorku zlikvidovali.
„Ľudia boli pripravení zachrániť posádku, ale mali sme techniku, aká v tom čase bola v ZSSR,“ smutne konštatoval vtedajší veliteľ záchranného tímu potápačov kapitán prvého stupňa Andrej Zjagincev. Pre portál RBK sa prvý raz rozhovoril o tragédii.
„Keď sme napokon vnikli do plavidla, naskytol sa nám strašný obraz. Všetko okrem pripevneného zariadenia sa váľalo po zemi. Čierne stopy po klesajúcej a opäť stúpajúcej vode na stenách pôsobili strašne. Na rozdiel od tých, čo tam nikdy neboli a robili vtedy stopercentné závery, si to moji chlapci nedovolili. Nemali sme na to ani čas. Boli sme v úlohe akýchsi prepravcov. Čo sme našli, to sme museli vyviezť na hladinu,“ dodáva svedok následkov tragického konca Kurska. Osobne strávil potápaním k ponorke 870 hodín.
„Nebolo to bojové plavidlo, ale ponorka bez života, bezvládne ležiaca na dne mora. Skutočne smutný pohľad, na ktorý do smrti nezabudnem,“ spomína Zjagincev.
Chronológia tragédie
Sobota 12. augusta:
23.30 – počas cvičenia v Barentsovom mori stratilo velenie spojenie s atómovou ponorkou K-141 Kursk.
Nedeľa 13. augusta:
03.21 – Krížnik Peter Veľký objavil na morskom dne „anomáliu“. Ako sa ukázalo, bol to Kursk ležiaci na dne. 10.00 – prví záchranári boli na mieste a pokúšali sa pomôcť posádke.
Pondelok 14. augusta:
11.00 – Velenie prvý raz potvrdilo potopenie Kurska s tým, že spojenie s posádkou je len pomocou úderov na plášť plavidla. 14.00 – Médiá informujú o zatopení nosovej časti lode. 16.00 – Armáda dementuje informáciu o potopení a prvý raz uvádza čas havárie.
Utorok 15. augusta
05.00 – Rozbúrené more bráni záchranárom začať operáciu. 09.00 – Armáda potvrdzuje, že počuje akustické signály potvrdzujúce, že posádka žije. 15.00 –18.00 – Oficiálne sa začala záchranná operácia. Velenie námorníctva informuje o čoraz menšom množstve kyslíka na palube Kurska. 21.00 – Pod hladinu sa ponára prvá skupina potápačov. Akciu o hodinu prerušili pre zlé poveternostné podmienky.
Streda 16. augusta
15.00 – Šéf štátnej komisie informuje, že v útrobách ponorky niet príznakov života. 16.00 – Moskva oficiálne požiadala o pomoc Londýn a Oslo.
Štvrtok 17. augusta
Šesťnásobný pokus pripevniť sa k ponorke sa končí neúspechom pre zlé poveternostné podmienky.
Piatok 18. augusta
Ďalší neúspešný pokus záchranárov. Velenie hovorí o viac ako kritickej situácii.
Sobota 19. augusta
Vladimir Putin po návrate z Krymu do Moskvy informuje o veľmi malej nádeji na záchranu posádky. 17.00 – Veliteľ Severomorskej flotily admirál Mocak oznamuje, že nik z posádky už nežije.
Nedeľa 20. augusta
Do záchrannej operácie sa zapojili Briti a Nóri. 12.30 – nórsky robot sa dotkol ponorky.
Pondelok 21. augusta
07.45. Nórskym potápačom sa podarilo otvoriť vstupný príklop Kurska, pod ktorým nikoho nenašli. 17.00 – Velenie flotily oficiálne potvrdilo smrť posádky K-141 Kursk.