Miliardy totiž trojica veriteľov (Medzinárodný menový fond, Európska komisia a Európska centrálna banka, pozn. red.) nenalieva do Grécka „zadarmo“. Výmenou za to požaduje od gréckej vlády zavedenie tvrdých reforiem, ktorým sa viacerí ľavicoví poslanci bránia. Krajina by však bez externej pomoci zbankrotovala a pravdepodobne by aj ako vôbec prvý štát odišla z eurozóny.
Už vo štvrtok popoludní sa pred kľúčovým hlasovaním v gréckom parlamente ukázalo, že rozbroje v strane naberajú každým dňom na intenzite. Grécki poslanci v noci zo štvrtka na piatok hlasovali o definitívnom prijatí zákona s dvoma článkami – jeden článok je dohoda o 85-miliardovom úvere a memorandum o porozumení medzi Gréckom a veriteľmi, druhý zahŕňa kroky, ktoré budú predchádzať poskytnutej finančnej pomoci.
Neočakávalo sa, že poslanci nakoniec zákon neprijmú. Ako už viackrát predtým sa Tsipras spoliehal na hlasy opozičných strán, ktoré sú proeurópsky orientované a od začiatku podporujú nový program a reformy v krajine.
Keď zrádzajú vlastní
Tsiprasovi „vlastní“ však komplikujú situáciu od nástupu Syrizy k moci po predčasných parlamentných voľbách v januári tohto roka. Už pri schvaľovaní samotného záchranného balíka pred mesiacom sa postavilo okolo 40 poslancov vládnej strany proti nemu. Tsipras plánuje riešiť neutíchajúci problém s rozbrojmi členov až na septembrovom mimoriadnom zjazde strany. Dokonca nie sú vylúčené ani predčasné parlamentné voľby.
Aktuálne čelí odporu približne štvrtiny zo 149 poslancov Syrizy v gréckom parlamente. „Je naozaj možné, že voľby budú v septembri, prípadne v októbri v závislosti od ďalšieho vývoja. To vyplynie z komplexného hodnotenia, nielen z hodnotenia vlády, ale aj z vývoja vo všeobecnosti. Ak aj pôjdeme do volieb, budeme sa uchádzať o mandát na uplatnenie nášho programu. Jeho časťou budú záväzky, ktoré vyplynuli z dohody,“ povedal nedávno grécky minister vnútra Nikos Voutsis.
Panagiotis Lafazanis, líder rebelujúcej frakcie gréckej vládnej strany Syriza, dokonca vo štvrtok vyzval na vytvorenie „hnutia“ proti záchrannému programu pre Grécko. Táto výzva je predzvesťou možnej novej strany, ktorá by sa od Syrizy odštiepila. Lafazanis je bývalý grécky minister pre energetiku. Svoj post opustil, keď v gréckom parlamente hlasoval proti potrebným reformám.
Vo všeobecnosti sa očakáva, že sa Lafazanis, spolu so svojimi podporovateľmi, odtrhne od Syrizy. „Boj proti novému úverovému programu sa začal mobilizáciou ľudí v každom kúte krajiny,“ uvádza sa v stanovisku, pod ktoré sa podpísal Lafazanis a ďalších 11 členov strany Syriza.
Grékov tlačí čas
Vzburu straníkov však nateraz Tsipras príliš nerieši. Pre Grécko je momentálne kľúčové dostať nové peniaze zo záchranného balíka už začiatkom budúceho týždňa. Definitívne slovo budú mať v piatok ministri financií eurozóny, ktorí sa v popoludňajších hodinách stretávajú na mimoriadnom zasadnutí v Bruseli.
V piatok sa takisto rozhodne, akým dielom prispeje Slovensko na záchranu Grécka. Krajina ešte v rámci predošlých balíkov pomoci poslala Aténam vo forme záruk sumu 1,5 miliardy eur. Celkovo sa veritelia poskladali na pomoc Grécku od roku 2010 sumou 216 miliárd eur.
Gréci nutne potrebujú ďalšie peniaze čím skôr. Tamojšia vláda má totiž 20. augusta splatiť dlh Európskej centrálnej banke vo výške 3,2 miliardy eur a dúfa, že dovtedy získa prvú splátku z nového záchranného programu, aby nemuselo žiadať o ďalší preklenovací úver. Jeden taký už v júni dostali, a to vo výške 7,16 miliardy eur.
Výška prvej splátky zo záchranného programu by sa mala vyšplhať aspoň na 20 miliárd eur. Z tejto sumy potrebuje Grécko okamžite poskytnúť bankám 10 miliárd eur na rekapitalizáciu, ďalších 7 miliárd eur pôjde na refundáciu júlového preklenovacieho úveru a 3,2 miliardy eur na splatenie spomínaného dlhu voči ECB.
Čo musí Grécko urobiť
Grécka vláda veriteľom sľúbila, že tento rok bude hospodáriť s primárnym deficitom, v ďalších troch rokoch potom s primárnym prebytkom. Tohtoročný primárny deficit, teda rozpočtová bilancia očistená od splátok dlhu, má dosiahnuť 0,25 percenta hrubého domáceho produktu. V budúcom roku má mať Grécko polpercentný primárny prebytok, v roku 2017 sa zaviazalo dosiahnuť prebytok 1,75 percenta a v roku 2018 až 3,5 percenta.
Prvý balík reforiem, ktoré sa už v Grécku zaviedli, obsahuje zvýšenie DPH na vybrané potraviny. Vláda očakáva, že zvýšenie DPH prinesie do štátnej kasy tento rok o 795 miliónov eur viac, od budúceho roka o 2,4 miliardy. Ďalším krokom je prijatie reformy dôchodkového systému a začať by sa malo aj s privatizáciou štátneho majetku vo výške až 50 miliárd eur. Krajina má ešte do konca tohto roka privatizovať prístavy, regionálne letiská a prevádzkovateľa energetickej siete.
Grécko sa dohodlo v rámci privatizácie na vytvorení nového nezávislého fondu, ktorý bude spravovať privatizovaný majetok. Riadiť ho budú grécki experti, dohliadať na nich však majú európske inštitúcie. Peniaze sa majú využiť na rekapitalizáciu gréckych bánk. Nový fond má získať spomínaných 50 miliárd eur počas obdobia trvania tretej pôžičky. Tú môžu Gréci splácať desaťročia. Grécky denník Ekathimerini uvádza, že pôjde odhadom o 30 až 35 rokov.
Kontroly prídu v októbri
Ako sa darí gréckej vláde napĺňať reformné plány, preveria veritelia v októbri tohto roka. Grécky portál Macro Polis píše, že Tsipras v prípade vyhrotenia situácie v strane vyhlási predčasné parlamentné voľby niekedy v novembri, teda práve po prvej veľkej kontrole plnenia záväzkov gréckej vlády zo strany veriteľov.
Dovtedy sa bude snažiť ešte s Bruselom rokovať o odpustení časti gréckeho dlhu. Ten predstavuje 323 miliárd eur (177 percent hrubého domáceho produktu, pozn. red.), z čoho väčšinu dlhuje európskym vládam a medzinárodným inštitúciám. Viaceré európske krajiny, vrátane Slovenska, sú však proti akémukoľvek odpisu gréckeho dlhu.