Okolo polnoci sa v okolí lodi zhromaždili stovky Sýrčanov, ktorí stáli v radoch a postupne sa naloďovali. Plavidlo má miesto pre asi 2500 utečencov. V prístave Kos by malo zostať asi dva týždne, hovoria miestni predstavitelia. Čo bude ďalej, sa zatiaľ nevie.
Utečenci na lodi nájdu prístrešie, už nebudú musieť spať v uliciach mesta a zároveň sa tam budú môcť registrovať. Vláda v Aténach plavidlo vyslala, aby uľahčil miestnym úradom, ktoré registráciu obrovského množstva utečencov nezvládajú. Denne prichádza okolo 800 nových migrantov.
Oproti sobote sa v nedeľu skoro ráno situácia pri prístave zmenila a je poznať, že utečencov ubúda, ako odchádzajú ďalej do gréckeho vnútrozemia alebo využili možnosti ísť na trajekt. Predtým vysídlenci polihovali a posedávali takmer vo všetkých parkoch v okolí mestských hradieb, ráno už tam nikto nebol. Polícia tiež prístup k plavidlu ohradila a pri bráne stoja vojaci, ktorí dovnútra púšťajú len utečencov.
„V noci ich sem prišlo veľa. Nedokážem povedať presne koľko, nepočítal som ich,“ hovorí hliadkujúci vojak. „Až k lodi ale nemôžete, možno popoludní. Mám svoje príkazy,“ dodáva. Je päť hodín ráno a na lodi sa trúsia ďalšie skupinky migrantov, väčšinou celé rodiny s deťmi v náručí. Ďalšie desiatky ich pospávajú na neďalekej pláži. Okolo šiestej hodiny sa pri prístave tiež objavuje hlúčik utečencov, ktoré v noci na mori zachránila pobrežná stráž. Posedávajú na vestách a postupne tiež mieri do útrob lode.
Na trajekt sa chcel dostať aj mladý Sýrčan, ktorý na Kos dorazil už vo štvrtok. Prišiel aj s manželkou, niekoľkomesačnou dcérou a dvoma malými synmi. „Išli sme na člne z (tureckého prístavného mesta) Bodrumu, bolo to nebezpečné, ale v Sýrii sa už kvôli vojne nedalo byť. Je tam stále (sýrsky prezident) Bašár Asad a je to šialené,“ hovorí muž, ktorý si neželal zverejniť svoje meno. V Sýrii študoval históriu a živil sa ako učiteľ. Z Grécka by sa vraj rád dostal do Nemecka, do Hamburgu či Mníchova. Seba ani svoju rodinu radšej nechcel nechať fotografovať. „Mám ďalších príbuzných v Sýrii, sestru, rodičov, nechcem ich ohroziť. Asadovi ľudia by ich mohli zastreliť,“ hovorí. Ak ale vojna skončí, chcel by sa vraj vrátiť späť. „Je to moja rodná krajina,“ uzatvára.