Bin Ládina inšpiroval Gándhí. Aj takéto svedectvo priniesli jeho pásky

Vodca teroristickej siete Al-Kajdá Usama bin Ládin musel po začatí invázie do Afganistanu v roku 2001 utiecť z Kandaháru, kde sídlil od roku 1997. Utekal v chvate. V jednom z opustených objektov sa neskôr našlo 1 500 magnetofónových kaziet. Zložitou cestou sa dostali k americkému odborníkovi na arabskú literatúru a kultúru Flaggovi Millerovi. Ten si ich všetky vypočul a žasol. Na jednej z nich spieva alžírsky Žid a namiesto výpadov proti Západu ide skôr o hrozby moslimom. O náleze informoval server BBC.

18.08.2015 16:30
Usama bin Ládin, SITA/AP Foto:
Zmienka o pripravovaných atentátoch na USA z roku 2001 sa na magnetofonových páskach objaví iba raz, a to na zázname zo svadby bin Ládinovho strážcu Umara. Archívna fotografia.
debata (5)

Škatuľu s kazetami našla v roku 2001 jedna afganská rodina a odniesla ju do obchodu. Taliban, ktorý v krajine práve vtedy zvrhli, hudbu zakazoval a tak mohli pásky speňažiť.

Dozvedel sa o nich však kameraman CNN a presvedčil majiteľov, aby ich odovzdali, pretože môžu obsahovať dôležité informácie. Bola to zvuková knižnica siete Al-Kajdá a kameraman sa nemýlil.

Zbierka sa v roku 2003 dostala do Williamsovej vysokej školy v Massachusetts, ktorá požiadala Millera z Kalifornskej univerzity, aby ju preskúmal. Na páskach sú kázne, piesne aj rozhovory. Miller je jediný, ktorý počul všetky. „Bol som uchvátený, nespal som tri noci a premýšľal som, ako to spracovať,“ povedal. O desať rokov neskôr o obsahu napísal knihu s názvom Smelý askét (The Audacious Ascetic).

Bin Ládin ako dandy v značkových topánkach

Pásky sú z rokov 1960 až 2001. Zachytávajú hlasy viac ako dvesto hovoriacich vrátane Usamu bin Ládina. Po prvý raz sa objavuje na zázname z roku 1987 z bitky afganských mudžahídov so sovietskym komandom.

Bin Ládin za sebou nechal pohodlný život v Saudskej Arábii a dal sa do boja proti votrelcom. „Budoval si povesť výkonného bojovníka, čo nebolo ľahké. Považovali ho za dandyho, ktorý si obúval značkové topánky. Ale bol vynaliezavý, vedel sa predať a tieto záznamy o tom svedčia,“ hovorí Miller.

Vypočul si bin Ládinove prejavy z 80. a 90. rokov k poslucháčom v Saudskej Arábii a Jemene. „Vedel úžasne hovoriť o hrozbách, ktorým čelí Arabský polostrov, ale kto bol nepriateľ? Nie USA alebo Západ, ako si to my myslíme, ale moslimovia,“ vysvetľuje Miller.

Bin Ládin síce začal neskôr brojiť proti Spojeným štátom, ale niekoľko rokov sa zameriaval na moslimov, ktorí nesúhlasili s jeho striktnou interpretáciou islamu. „Boli to najmä šiiti, irackí baasisti, komunisti a egyptskí násirovci,“ vysvetľuje Miller.

Magnetofónové záznamy boli výborným prostriedkom na propagandu a bin Ládin bol ich veľkým fanúšikom. Dali sa jednoducho kopírovať a šíriť a cenzori sa o nich nestarali. Na Blízkom východe boli veľmi populárne.

Pásky odhalili aj kuriozity

Najviac miesta na nich zaberajú kázania a prejavy. Nájdu sa však aj kuriozity, napríklad konverzácia s džinom, prostredníctvom ktorého sa komunikovali informácie o politických sprisahaniach.

Je tam aj nahrávka, ktorá zachytáva raňajky vo výcvikovom tábore v Afganistane koncom 80. rokov. Predstavuje rutinu života bojovníkov, ktorí túžia po jedinom – konečne sa dobre najesť.

Ďalšie pásky zaznamenávajú arabskú hudbu a piesne, ktoré popisujú bitky. Západná hudba sa na nich nenájde, prekvapivo áno však spev alžírskeho Žida, ktorý vystupoval pod menom Enrico Macias a kým sa stal celosvetovo známym, presadil sa najprv vo Francúzsku. „Domnievam sa, že táto zbierka francúzskych piesní svedčí o tom, že Arabi v Kandaháre ovládali jazyky a mali skúsenosti zo sveta. Mnohí na Západe dlho žili,“ hovorí Miller.

Ďalším hlasom, ktorý sa na páskach objavuje nečakane, je hlas Mahátmu Gándhího, ktorého bin Ládin označuje na zázname z roku 1993 za inšpiráciu. Vtedy po prvý raz vyzýva na akciu proti USA, na bojkot amerických výrobkov. „Uvedomte si prípad Británie, ríše, nad ktorou slnko nezapadalo. Bola nútená odísť z jednej zo svojich najväčších kolónií, keď Gándhí vyhlásil bojkot britských tovarov. My musíme urobiť to isté s Amerikou,“ hovorí bin Ládin bez zmienky o násilí.

Keď bin Ládinovi došli nápady

„To sa zmenilo v roku 1996, keď odišiel do Sudánu. Pre tlak USA prišiel v roku 1994 o občianstvo Saudskej Arábie a o takmer všetky svoje peniaze. Došli mu nápady. Aby stmelil svojich extrémistických stúpencov, musel prísť s niečím mimoriadnym. To urobil v prejave Tora Bora v roku 1996,“ hovorí Miller.

Táto reč sa považuje za bin Ládinovo vyhlásenie vojny. Miller si ju na jednej z kaziet celú vypočul a hovorí, že to nie je celkom presné. Posledná tretina sú básne. „Vyzýva na boj proti USA, ale v kontexte väčšej bitky, boja proti korupcii v Saudskej Arábii,“ tvrdí Miller.

Zmienka o pripravovaných atentátoch na USA z roku 2001 sa objaví iba raz, a to na zázname zo svadby bin Ládinovho strážcu Umara. „Je tam veľa smiechu, ale keď začal hovoriť bin Ládin, smiech utíchol. Hovoril o „pláne“, ktorý nešpecifikoval, a o tom, že sa skoro všetci dozvedia veľkú novinu. Prosí boha, aby bratom zabezpečil úspech. Týka sa to septembrových útokov, pretože tam hovorí konkrétne o USA,“ hovorí Miller.

5 debata chyba
Viac na túto tému: #Gándhí #Usama bin Ládin