Kubiš: Islamský štát zapustil korene

"Islamský štát (ISIL) ukázal základné schopnosti postarať sa o územie a obyvateľov, ktorých má pod kontrolou. Zatiaľ nevidím žiadny dôvod na to, aby sme mohli povedať, že sa ISIL zrúti pod ťarchou toho, že nezvládne manažovať oblasti, v ktorých dominuje,“ tvrdí špeciálny vyslanec OSN pre Irak Ján Kubiš. Bývalý slovenský minister zahraničných vecí v podobnej funkcii pôsobil aj v Afganistane. Rozhovor s ním vznikol na konferencii Globsec v Bratislave.

21.08.2015 06:00
Ján Kubiš Foto: ,
Diplomat a bývalý minister zahraničných vecí Ján Kubiš
debata (46)

Aké riziká vyplývajú z vášho postavenia v Iraku? Je to podobné ako v Afganistane? V minulosti sme písali, že v Afganistane ste žiadaným terčom.

Znie to zaujímavo, ale musím povedať, že to možno ani celkom nezodpovedalo realite. OSN, a hovorím o organizácii, nie o sebe, nebola v Afganistane v takej pozícii. Takto to musím spätne vyhodnotiť. Samozrejme, v Afganistane mi zahynuli ľudia. Dokonca aj priamo z misie OSN. Nanešťastie sa to stáva, keď pôsobíte v krízových regiónoch.

Z tohto pohľadu je Irak ešte o niečo zložitejší. Pre Islamský štát (ISIL) je celé medzinárodné spoločenstvo terčom. A ja som jeho predstaviteľom. ISIL sa úplne vyradil mimo medzinárodného spoločenstva. Islamský štát predstavuje absolútnu negáciu všetkých noriem, hodnôt. Akýchkoľvek. Aj tých, čo vyznáva OSN, aj tých, ktorými sa riadi islamský svet. ISIL neuznáva hodnoty ľudskosti. Vraždí, dehonestuje mŕtvoly, ničí historickú pamäť celých národov.

Napriek tomu Islamský štát nachádza podporovateľov. Prúdia k nemu stovky ľudí dokonca zo Západu. Čím si to vysvetľujete?

Sú tu ľudia, ktorým sa páči, čo chce Islamský štát zriadiť. Imponuje im to. Pridávajú sa k ISIL a sú ochotní zabudnúť, že sú ľudia. Takáto fascinácia Islamským štátom je skôr pre psychológov. Do vysvetľovania týchto motivácií sa ani nechcem púšťať. Ale z politického hľadiska sa dá povedať, že časť obyvateľstva v Iraku a Sýrii ISIL podporuje alebo minimálne toleruje.

Má to hlboké korene v pôsobení predchádzajúcich vlád a režimov v tomto regióne. Tie potláčali práva ľudí a niektorých skupín obyvateľstva. Dnes máme v Iraku vládu, ktorá je zjednocujúca. Pôsobia v nej predstavitelia všetkých politických a náboženských skupín. Vláde dominujú šiiti, ale sú v nej aj suniti, Kurdi a ďalší.

Nie vždy je táto snaha dostatočná, ale vládne štruktúry sa viac otvárajú sunitom. Nie preto, aby v Iraku zavládol režim ako pred rokom 2003. Jednoducho je potrebné, aby suniti dostali isté práva. Je však nevyhnutné urýchliť tento proces. Pomohlo by to v boji s ISIL.

Ako?

Tí, čo Islamský štát tolerujú, sa za predchádzajúcich vlád nedokázali dovolať svojich práv. Teraz v Iraku vidím určitú vôľu zmeniť to. Je to pochopenie situácie, že bez pokroku v politickej sfére nie je možné zlikvidovať ISIL. Nepôjde to len vojenskými prostriedkami.

Domnievam sa však, že politická vôľa zmeniť veci v Iraku stále naráža na nechuť a obavy. Niektoré kroky môžu byť aj riskantné. Napríklad vyzbrojenie sunitských dobrovoľníkov či väčšia autonómia pre sunitské kmene v ich provinciách.

Áno, vyplýva z toho aj riziko, ale bude to potrebné urobiť. Pokrok v tejto oblasti je stále pomalý. Naráža na argumenty, že časť sunitov aj tak bude podporovať Islamský štát.

Nakoľko sa podieľate na presadení politických zmien v Iraku?

Pomáham pri tomto procese. Je to súčasť môjho mandátu. Partneri to vyžadujú. Samozrejme, diplomatické procesy neraz prebiehajú mimo mediálnej pozornosti. Mám však silný politický mandát a pokračujem v tom, čo začali moji predchodcovia. Sprostredkovávam kontakty, podieľam sa na hľadaní rámcových riešení v spolupráci so všetkými stranami.

Môžete konkrétnejšie opísať tento proces?

Snažíme sa pracovať aj s tými predstaviteľmi sunitov, ktorí nie sú vo vláde. Či sú dokonca z rôznych dôvodov mimo Iraku. Diskutujeme s nimi a snažíme sa dospieť k tomu, aby hľadali veci, ktoré ich zjednotia. Sunitská politická reprezentácia je totiž mimoriadne rozdrobená.

Spolupracujeme s vládnymi sunitskými aj šiitskými predstaviteľmi, aby v budúcnosti mohli predstaviť nejaký koncept národného uzmierenia. Zatiaľ tam ešte nie sme. Takýto koncept by však mal byť v prospech jednoty Iraku.

Pracujeme aj so susednými krajinami, ktoré by mali zohrávať väčšiu úlohu v podpore irackej vlády. A zároveň môžu byť nápomocné pri spolupráci s jednotlivými zložkami spoločnosti, šiitmi, sunitmi, ale aj Kurdmi. Nie všetky iniciatívy sa však dajú úplne vytrubovať do sveta.

Keď hovoríte o susedných krajinách, je možné zvládnuť Islamský štát v Iraku bez riešenia situácie v Sýrii?

Definitívne to nie je možné. Islamský štát je stále veľmi silný. Dokáže odolávať vojensky, má vypracovanú taktiku a stratégiu. Keby sa však v Iraku podarilo zjednotiť jednotlivé časti spoločnosti, ISIL by sme mohli potlačiť. Bude mať ďalej istý vplyv.

Ideológia Islamského štátu môže byť zaujímavá pre časť ľudí. Zďaleka však situácia nemusí vyzerať tak, ako je to momentálne. Definitívne riešenie toho, čo s ISIL, však nie je možné bez toho, aby sme sa zaoberali Sýriou. Pokojne však môžeme v Iraku dospieť do situácie, že väčšina sunitov v krajine nebude pod kontrolou Islamského štátu.

Je to len takzvaný štát, ale čím to je, že sa ISIL darí do istej miery budovať na území, ktoré ovláda, aj verejné a spoločenské štruktúry?

Áno, je to takzvaný štát a dúfam, že ISIL ani nikdy skutočným štátom nebude. Vytvára však určité prvky riadenia a snaží sa o kontrolu ľudí na ovládanom území. Do toho patrí aj zabezpečenie základných potrieb obyvateľstva. Toto všetko ISIL robí. Musíme si uvedomiť, že Islamský štát zapustil korene.

Ukázal základné schopnosti postarať sa o územie a obyvateľov, ktorých má pod kontrolou. Zatiaľ nevidím žiadny dôvod na to, aby sme mohli povedať, že sa ISIL zrúti pod ťarchou toho, že nezvládne manažovať oblasti, v ktorých dominuje.

Pozrite sa na to, ako Islamský štát vedie vojenské operácie. Nanešťastie je to mimoriadne kvalitný protivník. Má bojovníkov aj ľudí, ktorí sa vedia postarať o správu ovládnutých oblastí. ISIL je stále schopný predávať ropu, nakradnuté historické artefakty a získavať peniaze od rôznych podporovateľov. To je však už otázka zavedenia radikálnych opatrení vo finančnej oblasti, ktoré by to obmedzili. Medzinárodné spoločenstvo je v tomto stále len na začiatku.

Je potrebné zaviesť oveľa prísnejší režim. Aj čo sa týka toho, že k ISIL stále prúdia tisíce bojovníkov zo zahraničia. Musíme oveľa prísnejšie postihovať tých, ktorí sa na tom podieľajú ako sprostredkovatelia. Či sú to jednotlivci, spoločnosti, alebo aj štáty, ktoré im to umožňujú. Výrazne v tom zaostávame.

Vidíte aspoň snahu to zmeniť?

Náznaky vidím. Mnohé veci, ktoré sa dali riešiť cez Turecko, je už oveľa zložitejšie zariadiť. Ale stále to nie je nemožné. Vrátane presunu ľudí. Hranice sú takpovediac priepustné. A nič si nemusíme navrávať, súvisí to aj s korupciou, ktorá je obrovská skoro všade.

© Autorské práva vyhradené

46 debata chyba
Viac na túto tému: #Afganistan #Sýria #Irak #OSN #Ján Kubiš #ISIL #suniti #šíti