Šéf maďarskej diplomacie kritiku odmietol.
Maďarsko v stredu zadržalo 29 utečencov, ktorí sa domáhali otvorenia čerstvo uzavretých hraníc a po policajtoch hádzali kamene, polená a ďalšie predmety. Pri potýčkach polícia použila vodné delá a slzotvorný plyn.
„Väčšina ľudí, ktorí prichádzajú do Európy, sú Sýrčania, ktorí potrebujú našu pomoc,“ povedal eurokomisár Avramopulos na spoločnej tlačovej konferencii s maďarskými ministrami zahraničia a vnútra. „Neexistuje žiadny múr, ktorú by ste nepreliezli, neexistuje more, ktoré by ste nepreplávali, ak unikáte pred násilím a terorom,“ povedal. „Máme morálnu povinnosť im ponúknuť ochranu,“ povedal Avramopulos. Zároveň vyzval Maďarsko, aby pokračovalo v spolupráci s Európskou komisiou pri hľadaní spoločného a trvalého riešenia. Dodal, že východiskom nie je násilie.
Maďarsko sa chystá rozšíriť svoj plot na hranice s Rumunskom a čiastočne s Chorvátskom. Tvrdí, že toto opatrenie je nevyhnutné na ochranu vonkajších hraníc EÚ a schengenského priestoru voľného cestovania.
Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun vyhlásil, že je otrasený zaobchádzaním s utečencami na srbsko-maďarskej hranici, a upozornil, že s utečencami by sa malo zaobchádzať s ohľadom na ich dôstojnosť a ľudské práva.
Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Zajd Raad Husajn označil tvrdé zaobchádzanie s utečencami v Maďarsku za „xenofóbne a protimuslimské“, občas aj porušujúce medzinárodné právo. Za „skutočne otrasné“ označil obrázky žien a detí zasiahnutých slzotvorným plynom a vodnými delami, odsúdil tiež zákroky proti novinárom. „Žiadať o azyl nie je zločin, ani keď vstúpia do krajiny nelegálne,“ vyhlásil s tým, že utečenci nemajú na výber. Nové maďarské predpisy, postihujúce nelegálne prekročenie hraníc, označil za nezlučiteľné so záväzkami Budapešti rešpektovať ľudské práva.
Maďarský prístup tiež kritizoval hovorca gréckej diplomacie. „Použitie násilia, ozbrojené hliadky a odosielanie nevinných obetí vojny do mínových polí (v Chorvátsku), nevyčistených od vojny v Juhoslávii, je správanie nehodné členského štátu EÚ,“ vyhlásil Konstantinos Kutras. Budapešť naopak vyčíta Aténam zlyhanie pri ochrane gréckych hraníc.
Kritika rozhnevala maďarského ministra zahraničia. „Je bizarné a šokujúce, ako niektorí predstavitelia medzinárodného politického života a medzinárodná tlač interpretujú udalosti,“ povedal Péter Szijjártó, bez toho aby niekoho konkrétne menoval. Pripomenul, že utečenci hádzali kamene a zranili dve desiatky policajtov, avšak „rešpektovaní členovia“ medzinárodného spoločenstva len podporujú násilnosti. „Všetci títo ľudia ponesú zodpovednosť, ak sa udalosti zopakujú dnes, zajtra alebo pozajtra,“ povedal.
Podľa Budapešti by EÚ mala bezodkladne vytvoriť spoločnú silu na ochranu hraníc Grécka a tiež by sa mala ujať financovania utečeneckých táborov v Turecku, Jordánsku, Libanone a Iraku a prípadne aj budovania nových táborov v týchto krajinách.
Britský exminister: Metódy maďarskej polície voči migrantom sú desivé
Šéf humanitárnej organizácie Medzinárodný záchranný výbor (IRC) David Miliband v stredu vyhlásil, že udalosti na srbsko-maďarskej hranici, kde policajti použili slzotvorný plyn proti davom migrantov vrátane žien a detí, odhaľujú „temnú stránku európskeho charakteru“.
Bývalý britský minister zahraničných vecí Miliband povedal v rozhovore pre tlačovú agentúru AP, že „každý, kto má aspoň štipku morálky, cíti hrôzu pri tom, čo sa deje v niektorých častiach Európy“.
Kým Miliband chválil nemeckú vládu za riešenie migračnej krízy v Európe, na adresu Maďarska uviedol, že jeho rozhodnutie postaviť žiletkový plot na zastavenie prílevu migrantov bolo „chybné a krátkozraké a spolu s drsnými metódami aj desivé“.
Srbskí lekári informovali, že po stredajšom zásahu maďarskej polície slzotvorným plynom a vodnými delami proti migrantom, snažiacim sa vstúpiť na územie Maďarska, utrpeli vážne zranenia dvaja ľudia a približne 300 ďalších vyhľadalo lekársku pomoc.
Milibandove vyjadrenia nasledovali dva dni po tom, čo sa 28-členná Európska únia na stretnutí ministrov vnútra v Bruseli nedokázala zhodnúť na jednotnej prisťahovaleckej politike. Členské štáty sa musia dohodnúť, ako si rozdelia 120 000 utečencov, vrátane tých z Maďarska.
Šéf IRC označil zlyhanie Európskej únie pri riešení migračnej krízy za „sklamanie po všetkých stránkach“, ale dodal, že Európa nemá iné východisko ako nájsť nejaké riešenie. „Odkopnúť to na cestu, odkopnúť týchto ľudí na cestu očividne nie je riešením,“ dodal Miliband.
Humanitárna mimovládna organizácia IRC vznikla v roku 1933 na žiadosť Alberta Einsteina. Poskytuje núdzovú aj dlhodobú pomoc utečencom a ľuďom vyhnaným z domovov vojnou, prenasledovaním či prírodnou katastrofou.