Panafrická organizácia vydala príslušné vyhlásenie po zasadnutí svojej Rady pre mier a bezpečnosť v etiópskej Addis Abebe, pričom na obnovenie civilného režimu v Burkine Faso určila štvordňovú lehotu do 22. septembra, informuje agentúra Reuters. Odpoveďou na prípadné premeškanie bude uvalenie cestovných zákazov a zmrazenie majetku osôb stojacich za prevratom.
Najnovšia kríza v západoafrickej Burkine Faso vypukla v stredu, keď príslušníci elitnej prezidentskej stráže prerušili schôdzu prechodnej vlády a uniesli prezidenta Michela Kafanda spolu s premiérom Yacoubom Isaacom Zidom. Generál Gilbert Diendéré, bývalý šéf burkinskej tajnej služby, sa nasledujúci deň vyhlásil za vodcu chunty. Kafanda zrejme v reakcii na výzvy medzinárodného spoločenstva medzičasom prepustili na slobodu.
„Rada pre mier a bezpečnosť AÚ rozhodla o pozastavení účasti Burkiny Faso na všetkých aktivitách AÚ s okamžitým účinkom,“ uvádza sa v zverejnenom vyhlásení. Únia zároveň upozorňuje, že voči príslušníkom burkinskej prezidentskej stráže, ktorí stoja za únosmi, bude vyvodená právna zodpovednosť.
Udalosti z uplynulých dní v Burkine Faso narušili prechodné obdobie, ktoré nasledovalo po zosadení dlhoročného prezidenta Blaisa Compaorého minulú jeseň a v októbri ho mali zavŕšiť voľby novej hlavy štátu. Prevrat už odsúdili aj OSN, Francúzsko ako bývalý koloniálny správca Burkiny Faso či Spojené štáty. Burkina Faso, kde sú rozmiestnené francúzske špeciálne sily, je dôležitým spojencom Paríža i Washingtonu v boji proti islamistickým militantom v západnej Afrike.