Tvrdia totiž, že vládna moc v Kyjeve „nechce vrátiť späť polostrov“ a takýto postoj „vystavuje krajinu veľkej hanbe“. Viacerí Ukrajinci však upozorňujú, že situácia v tomto prípade nie je až taká horúca.
„Blokáda sa čoskoro skončí. Svoj cieľ, upútať pozornosť pred rokovaním Valného zhromaždenia OSN, splnila,“ citujú agentúry ukrajinského politológa Vadima Karasjova. Aj preto podľa neho Kyjev súhlasil s akciou, ale nijako ju vehementne nepodporuje.
Podľa Karasjova ak by akcia pokračovala, ako to majú v predvolebnom pláne radikáli s Pravého sektora a Radikálna strana, tak najviac utrpia práve jej iniciátori – krymskí Tatári. „V takom prípade blokáda vyvolá nespokojnosť spotrebiteľov, výrobcov, ako aj vývozcov. Pritom akcia nemá veľký hospodársky význam,“ tvrdí Karasjov.
Podľa ďalšieho ukrajinského kolegu politológa Jevgenija Magdu krymskí Tatári akciou reagujú na hybridnú vojnu Ruska. „Blokáda bude trvať dovtedy, kým nebudú splnené požiadavky krymských Tatárov,“ povedal portálu InfoResist. Pritom Tatári, ktorí žijú v ruskej Rostovskej oblasti a dodávajú potraviny na Krym, rovnako ako aj tí, ktorí sa pomaly vracajú na polostrov, ale aj krymskí Tatári, ktorí ho neopustili, sú proti blokáde dovozu hlavne potravín.
Prví spomínaní sa obávajú straty príjmov a ostatní zase rastu cien za ruský tovar, ktorý môže úplne zameniť ukrajinský dovoz. Podľa kyjevského politológa Serhija Tolstova najväčšie obavy majú krymskí Tatári žijúci v mestách.
„Krymskotatárske spoločenstvo je síce spojené s poľnohospodárstvom, so sférou služieb, s malovýrobou, čo mu do určitej miery zabezpečuje krytie vlastnej spotreby. Ibaže na krymských Tatárov žijúcich v mestách blokáda dopadne vo forme deficitu jednotlivých komodít,“ upozornil Tolstov.
Jeho ukrajinský kolega Alexandr Žoluď pre portál Mignews rovnako upozornil: „Z krátkodobého hľadiska už teraz môžeme hovoriť o prehre v súvislosti s priamymi stratami. Napríklad v prípade prepravcov to znamená umŕtvenie kyvadlovej dopravy. Za kratší koniec ťahajú aj podnikatelia, ktorí za tovar už zaplatili. Z dlhodobého hľadiska je ale efekt blokády nejednoznačný. Je to, ako keby sme hádali z usadeniny kávy na dne pohára.“
Podľa ukrajinských aj ruských zdrojov sa na troch hraničných priechodoch Čaplinka, Čongar a Kalančak v Chersonskej oblasti vytvorili niekoľkokilometrové rady nákladných vozidiel. „Vodiči niektorých už svoje vozidlá otočili, iní čakajú. Vrátane tých, ktorí vezú potraviny ľahko podliehajúce znehodnoteniu,“ povedal pre televíziu 112 Ukrajina ukrajinský poslanec Ihor Lucenko.
Na druhej strane šéf autonómnej vlády na Kryme Sergej Aksjonov tvrdí, že blokáda „je divadlom“. Podľa neho ak si to situácia vyžiada, tak „do dvoch týždňov nahradíme blokovaný tovar dovozom z Ruska“. Zároveň pripomenul, že ruský tovar tvorí na Kryme až 90 percent. Oveľa väčšie obavy ako zo samotnej blokády tovaru vyvoláva nielen na Ukrajine aktivita populistickej Radikálnej strany Oleha Ľaška.
Líder v minulých dňoch už zavelil na odchod z vládnej koalície a spojil sa s rovnakou politickou krvnou skupinou ako je strana Slobody ultranacionalistu Oleha Ťahnyboka. Nie je vylúčené, že k tandemu sa čoskoro pridá aj Baťkyvščina Julie Tymošenkovej. "Julka“ totiž stále čaká na vhodnú príležitosť vrátiť sa do veľkej politiky. V rámci rastúcej vlny nacionalizmu na Ukrajine sú mnohí radikáli ochotní zabudnúť na Tymošenkovej prechmaty.
Na konanie premiérky, ktorá napríklad podpisovala s Ruskom pre Ukrajinu nevýhodné dohody, za čo počas vládnutia Viktora Janukovyča si odsedela, či skôr preležala, nemálo času za mrežami. Obavy z predvolebného nástupu Pravého sektora má dokonca aj Michail Saakašvili, Gruzínec s ukrajinským občianstvom v kresle gubernátora Odeskej oblasti.
„Čosi také môžu urobiť iba oficiálne štátne formácie a nie časť spoločnosti so zbraňou v ruke. Veď následne budú chcieť vládnuť,“ reagoval Saakašvili na aktivity nacionalistov v blokáde Krymu. Politik, ktorého v Tbilisi obvinili zo zneužitia právomoci.
Aj kyjevský politológ Michail Pogrebinskij upozornil v súvislosti, nielen na adresu najnovšej akcie krymských Tatárov, že na ukrajinskej vnútropolitickej scéne možno očakávať, že „situácia sa bude ešte zhoršovať“.