Ak odhliadneme od kvót, s ktorými má zvlášť problém Slovensko, vidíte už viac jednoty v rámci EÚ v súvislosti s utečeneckou krízou?
Dohoda znamená pozitívny vývoj, keď si uvedomíme, že pred niekoľkými mesiacmi boli diskusie o rozdelení utečencov naprieč Európou úplne pozastavené. Francúzsko, ktoré sa vtedy zdržanlivo stavalo k ich prijatiu, zmenilo pozíciu. Súhlasí, že prevezme 20-tisíc migrantov počas ďalších dvoch rokov. Aj Británia oznámila, že by sa mohla ujať 24-tisíc osôb v najbližších piatich rokoch.
Ako hodnotíte opatrenia v súvislosti s ochranou schengenských hraníc?
Podarilo sa dosiahnuť jednotu v tom, že sa posilní agentúra Frontex, ktorá stráži hranice a tiež to platí o väčšom počte zdrojov a ľudí pre Europol a Európsky podporný a azylový úrad. Zároveň ide o krízové financie pre štáty, ktoré sú pod najväčším migračným tlakom, ako sú Taliansko alebo Grécko, kde sa majú zriadiť registračné strediská pre utečencov. Tieto okamžité opatrenia však nepostačia, jednota EÚ prejde testom vo viacerých veciach v ďalších mesiacoch. Väčšinu ťažkej práce má únia pred sebou. Posilnenie kontroly hraníc EÚ je najľahšie a odpovedá na aktuálne obavy politikov a verejnej mienky.
V čom sa môžu vyskytnúť problémy?
Je načase rozhodnúť o Európskych pohraničných oddieloch, o čom sa debatuje takmer 10 rokov. Členské štáty EÚ sa zdržanlivo stavali k zriadeniu spoločnej pohraničnej agentúry s rozsiahlymi právomocami a jej ľuďmi v jednotnej uniforme. Vznikol Frontex, ktorý znamenal dohodu len na najmenšom spoločnom menovateľovi, pričom veľa závisí od ochoty členských krajín spolupracovať a financovať túto agentúru. Naozaj nezávislá pohraničná organizácia by znamenala skutočný pokrok, ale štáty únie sú stále opatrné, čo sa týka možnosti vzdať sa svojej suverenity. Ďalším neriešeným problémom je zmena fungovania dublinského systému. Bolo oznámené, že k tomu dôjde v roku 2016. Pre mnohé členské štáty to však bude kľúčový boj. Celkovo sa dá povedať, že budeme ešte svedkami skutočnej bitky, aby sme sa dopracovali k spoločným európskym migračným a azylovým politikám.
Únia chce aj viac spolupracovať so susednými krajinami, aby zastavila utečeneckú vlnu Bude to fungovať?
Čo sa týka tejto oblasti, je kľúčové, aby sme využili približne 1,7 miliardy eur humanitárnej pomoci na podporu sýrskych utečencov v Turecku, Libanone a Jordánsku. Opäť však ide len o momentálnu reakciu na problém. Musíme urobiť oveľa viac, aby sme spoločne s južnými susedmi EÚ zvládali migráciu a azylantov. Doterajší prístup nie je dostatočný. Musíme spolupracovať s medzinárodnými organizáciami ako Úradom vysokého komisára pre utečencov (UNHCR). Je potrebné s týmito krajinami vytvárať pracovné skupiny, ktoré budú mať na starosti reformu národných pravidiel týkajúcich sa migrácie a azylu. V regióne to momentálne robí iba Maroko.