Na spresňujúcu otázku, či sú Spojené štáty nejako spojené so zosadením Janukovyča, keď bol – údajne pre obavy o vlastný život – nútený ujsť z Ukrajiny, Putin odpovedal: „Viem to naisto.“
Ako informovala agentúra RIA Novosti, Putin vysvetlil, že Rusko má na Ukrajine „tisíce kontaktov“ s ľuďmi, ktorí tam žijú, a od nich získalo informácie, „kto, kde a kedy sa stretol, pracoval s tými ľuďmi, čo zosadili Janukovyča, ako ich podporovali, koľko im platili, ako, kde a kto ich pripravoval“. „My všetko vieme,“ uviedol Putin. Dodal, že „americkí partneri“ podporu silám vystupujúcim proti Janukovyčovi ani neskrývajú.
Putin vyhlásil, že rešpektuje suverenitu Ukrajiny a želal by si, aby k nej mali rovnaký prístup aj iné krajiny. Vzápätí vysvetlil, že pod rešpektom suverenity má na mysli aj neprípustnosť štátnych prevratov, protiústavných aktivít a protizákonného zosadenia legitímnej vlády – k čomu podľa Ruska došlo na Ukrajine na jar roku 2014, keď súčasné vedenie prijalo kroky, ktorými zbavilo moci Janukovyča i jeho vládu.
Putin zdôraznil, že Rusko sa nikdy nezúčastňuje na zosadení legitímnej vlády a nebude tak robiť ani v budúcnosti. Na otázku amerického novinára o prítomnosti ruských jednotiek na hraniciach Ukrajiny a dohadoch o ich pôsobení aj na území Ukrajiny Putin odpovedal protiotázkou, v ktorej pripomenul, že v Európe sa nachádzajú taktické jadrové zbrane Spojených štátov.
„Znamená to, že ste okupovali Nemecko?“ spýtal sa. Položil tiež otázku, či treba považovať za zločin fakt, že Rusko má rozmiestnené jednotky na svojom území pozdĺž hranice s nejakým štátom. Putin sa v rozhovore vyjadril aj k povesti Ruska na medzinárodnej scéne. Uviedol, že Rusku neprávom pripisujú ambíciu stať sa superveľmocou.
Putin však na druhej strane súhlasil s výrokom amerického novinára, že Rusko ako krajina s jadrovými zbraňami je jednou z vedúcich krajín sveta a silou, ktorú treba brať do úvahy. „Dúfam, že je to tak. Lebo načo by nám inak boli tie jadrové zbrane?“ vyhlásil.
Ruský prezident sa vrátil aj k rozpadu Sovietskeho zväzu, ktorý označil za veľ kú tragédiu 20. storočia. Poukázal na to, že „v jedinom okamihu“ sa „za hranicami Ruskej federácie ocitlo 25 miliónov Rusov“. Dodal, že v súvislosti s tým sa objavilo veľa problémov v sociálnej a ekonomickej sfére i bežnom živote.
Rusko „práve teraz“ nemá v pláne vyslať svoje jednotky do Sýrie
Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že Rusko nemá v pláne „práve teraz“ vyslať svoje bojové jednotky do Sýrie. Dodal však, že Rusko bude pokračovať v podpore súčasnej sýrskej vlády.
„Rusko sa nezúčastní na nijakých vojenských akciách na území Sýrie alebo iných štátov. No, aspoň to neplánujeme práve teraz,“ vyhlásil ruský prezident podľa ruských agentúr. Putin súčasne kritizoval politiku Spojených štátov v Sýrii, keď vyhlásil, že podpora, ktorú poskytujú protivládnym povstalcom, je nielen „protizákonná, ale aj kontraproduktívna“.
Situácie v Sýrii a najmä boja proti terorizmu v podobe vzmáhajúcej sa extrémistickej organizácie Islamský štát (IS) sa Putin dotkne aj vo svojom prejave na pôde OSN a počas schôdzky s Obamom. Tá bude ich prvým osobným stretnutím po viac ako roku.