„Schvaľoval sa za zatvorenými dverami, text rozhodnutia nezverejnili. Preto možno predpokladať, že nie je obmedzený na sýrske územie. Nebezpečenstvo sa môže vzťahovať na ľubovoľnú krajinu,“ vyhlásil Turčynov podľa agentúry Interfax-Ukrajina. Všetko podľa neho svedčí o tom, že „Rusko sa nechystá ukončiť vonkajšiu agresiu a zostáva jednou z hlavných vojenských a teroristických hrozieb pre svetové spoločenstvo“.
Ukrajinskí predstavitelia obviňujú Rusko, že vedie proti Ukrajine nevyhlásenú vojnu a okupuje ukrajinské územie na Kryme a v Donbase na východe krajiny. Moskva priame zapojenie do ukrajinského konfliktu stále popiera.
Turčynov pripomenul, že vlani 1. marca ruskí senátori dali súhlas na vstup ruských vojsk na ukrajinské územie, avšak v skutočnosti „ruská agresia na Kryme“ začala už v noci na 27. februára, keď príslušníci ruských špeciálnych jednotiek obsadili regionálny snem v Simferopole. Čiže formálne rozhodovanie v ruskom parlamente o nasadení vojsk je v skutočnosti „bezvýznamné, slúži len ako politické krytie už spáchaných zločinov“.
Aj v Sýrii podľa ukrajinského predstaviteľa ruskí vojaci a lietadlá bojovali na strane diktatúry Assada už dlhšie ako mesiac, kým si v stredu Putin zabezpečil v Rade federácie politické krytie. Rada federácie, horná komora ruského parlamentu, jednohlasne schválila prezidentovu žiadosť o nasadenie ruských síl v Sýrii. Krátko potom ruské ministerstvo obrany potvrdilo prvé nálety na ciele v Sýrii.