Ako výbor dodal „Nobelova cena za mier za rok 2015 je udelená tomuto kvartetu, nie štyrom jednotlivým organizáciám, ktoré ho tvoria".
Kvarteto tvorí odborová centrála Všeobecný tuniský zväz práce (UGTT), Tuniský zväz priemyslu, obchodu a remesiel (UTICA), Tuniská liga na ochranu ľudských práv (LTDH) a Tuniský spolok právnikov. Hnutie vzniklo v lete 2013, keď sa po vraždách niekoľkých opozičných politikov prehĺbila politická kríza v krajine.
Karin Cecilie Kullmannová-Fiveová, predsedníčka Nobelovho výboru v príhovore povedala, že koalícia organizácií občianskej spoločnosti sa zaslúžila o alternatívny mierový politický proces v roku 2013, keď Tunisko stálo na pokraji občianskej vojny a presadzovala, aby boli zaistené základné práva pre obyvateľstvo.
Press release on the 2015 Peace #NobelPrize to the National Dialogue Quartet in Tunisia: t.co/ihHOvdoxf5
— The Nobel Prize (@NobelPrize) 9. Říjen 2015
Tieto štyri organizácie predstavujú rozličné sektory a hodnoty a práve na základe toho kvarteto na seba zobralo rolu sprostredkovateľa a pomohlo priviesť Tunisko k mierovému vývoju, pričom malo vysoký morálny kredit. Kvarteto je v poradí 26. organizácia, ktorá získala Nobelovu cenu za mier.
Tunisania boli prví z občanov arabských krajín, ktorí koncom roka 2010 povstali proti vláde. Potom sa rozpútali revolúcie známa ako arabská jar. Tunisko sa síce na rozdiel od Egypta alebo Líbye vyhlo porevolučnému chaosu, od roku 2011 však čelilo politickej nestabilite a ekonomickým problémom.
Podľa agentúry AP znamená ocenenie veľké víťazstvo pre túto malú severoafrickú krajinu, ktorej krehkú demokraciu poznamenali tento rok dva extrémistické útoky. Atentáty, pri ktorých zahynulo 60 ľudí, mali veľký dosah na turistický priemysel v Tunisku.
Míľniky vývoja v Tunisku od vypuknutia arabskej jari
17. december 2010 – po upálení mladíka Muhammada Buazízího vypukli v Tunisku protivládne nepokoje, neskôr zvané ako jazmínová revolúcia
14. január 2011 – po niekoľkomesačných protivládnych protestoch odstúpil z funkcie autoritársky prezident Zin Abidin bin Alí, ktorý stál na čele krajiny od novembra 1987. Odišiel do Saudskej Arábie, v krajine ho neskôr v neprítomnosti už trikrát odsúdili na doživotie.
Podľa OSN v krajine od začiatku nepokojov v polovici decembra 2010 zahynulo 219 ľudí, vláda uvádzala okolo 80 mŕtvych, ďalší zdroj uvádzal podľa agentúry AFP 234 obetí.
18. február 2011 – vláda schválila amnestiu pre asi 800 politických väzňov, ktorých v marci prepustili na slobodu
1. marec 2011 – legalizovali islamistickú Stranu obnovy (An-Nahda) Rašída Ghannúšího, ktorá bola zakázaná od 80. rokov 20. storočia
9. marec 2011 – súd zrušil bývalú vládnucu stranu prezidenta bin Alího, Demokratické ústavné združenie (RCD)
23. október 2011 – voľby do Ústavodarného zhromaždenia, ktorého úlohou bolo vypracovanie novej ústavy (prvé slobodné voľby v dejinách krajiny). Jasne v nich vyhrala islamistická Strana obnovy Rašída Ghannúšího.
14. december 2011 – Novým predsedom vlády sa stal člen islamistickej Strany obnovy Hamádí Džibálí. Vo vláde bol aj ľavicový Kongres pre republiku (CPR) a Demokratické fórum pre prácu a slobodu (FDTL).
6. február 2013 – zavraždili opozičného predáka, šéfa malého ľavicového Demokratického vlasteneckého hnutia (MPD) Šukrího Bilajda. Ten patril ku kritikom vládnucej islamistickej Strany obnovy. Vražda, ktorú niektorí pripísali práve vládnej Strane obnovy, otriasla spoločnosťou a vyvolala protesty a pouličné násilie. Podľa oznámenia ministerstva vnútra z 26. februára stálo za vraždou Bilajda radikálne islamské salafistické hnutie.
7. február 2013 – premiér Hamádí Džibálí oznámil, že rozpustí vládnu koalíciu a zostaví prechodnú vládu technokratov, ktorí krajinu povedú do volieb, jeho islamistická Strana obnovy to ale odmietla
19. február 2013 – premiér Džibálí oznámil demisiu po neúspechu jeho plánu na vytvorenie úradníckej vlády ako prostriedku na prekonanie krízy v krajine
25. júl 2013 – zavraždili poslanca a šéfa ľavicovo-nacionalistickej opozičnej strany Muhammada Brahmího. Nasledovali opäť búrlivé protesty a silneli aj výzvy na rozpustenie vlády, vedenej islamistickou Stranou obnovy.
5. október 2013 – islamistická vláda začala vyjednávať so sekulárnou opozíciou o budúcich politických zmenách v krajine
26. január 2014 – Ústavodarné zhromaždenie schválilo novú ústavu, ktorá viedla k ukončeniu politickej krízy v krajine. Nová ústava uznávala islam ako štátne náboženstvo, zároveň ale zaručovala slobodu náboženského vyznania, rovnosť medzi pohlaviami pred zákonom, ustanovila štátny orgán na ochranu práv žien a zaručovala rovnaké zastúpenie žien a mužov vo volených orgánoch.
5. marec 2014 – zrušili výnimočný stav v krajine, ktorý zaviedli počas revolúcie 14. januára 2011
26. október 2014 – parlamentné voľby vyhrala nová sekulárna strana Hlas Tuniska, druhá skončila islamistická Strana obnovy, ktorá mala prevahu po revolúcii v roku 2011
23. január 2015 – nový premiér Habíb Síd vytvoril menšinovú vládu, vedúcu úlohu v koalícii mala sekulárna strana Hlas Tuniska
18. marec 2015 – teroristický útok na budovu múzea Bard (niekedy tiež Bardo) v centre tuniskej metropoly: zahynulo 24 ľudí, z toho 20 zahraničných turistov. Zodpovednosť za masaker na seba vzalo radikálne hnutie Islamský štát.
26. jún 2015 – teroristický útok v turistickom letovisku v Kantáví asi desať kilometrov severne od mesta Susa: 39 mŕtvych vrátane útočníka a vyše 30 zranených. K útoku sa opäť prihlásila radikálna sunnitská organizácia Islamský štát.
25. júl 2015 – parlament odhlasoval nový protiteroristický zákon, ktorý posilnil právomoci úradov, obnovil trest smrti a tiež rozšíril možnosti odpočúvania
Vlani Nobelovu cenu za mier dostal Kajláš Satjárthí – bojovník za práva detí z Indie – a vtedy sedemnásťročná pakistanská bojovníčka za právo dievčat na vzdelanie Malala Júsufzajová. Stala sa vôbec najmladším držiteľom tohto ocenenia.
Na laureátov okrem ôsmich miliónov švédskych korún (približne 860-tisíc eur) aj účasť na tradičnom slávnostnom ceremoniáli, ktorý sa uskutoční v deň výročia úmrtia Alfreda Nobela 10. decembra. Nobelova cena za mier sa bude odovzdávať v nórskom hlavnom meste Oslo. Ceny za lekárstvo, ekonómiu, fyziku, chémiu a literatúru v Štokholme.
Nobelove ceny – prestížne ocenenia za mimoriadny prínos v oblasti vedy, literatúry a mieru – sa v súlade s poslednou vôľou vynálezcu dynamitu Alfreda Nobela udeľujú od roku 1901.
Favoritmi boli pápež František aj nemecká kancelárka Merkelová
Nobelov výbor dostal pre tento rok tipy na udelenie prestížnej ceny 273 kandidátom, z toho 68 bolo organizácií a 205 fyzických osôb.
Za veľkých favoritov boli považovaní nemecká kancelárka Angela Merkelová, pápež František, eritrejský kňaz Mussi Zerai, saudskoarabský bloger Ráif Badáwí, či strojcovia významných dohôd – americký minister zahraničných vecí John Kerry a jeho iránsky kolega Mohammad Džavád Zaríf za dosiahnutie dohody o kontroverznom iránskom jadrovom programe či kolumbijský prezident Juan Manuel Santos a vodca povstalcov Rodrigo Londono za predbežnú dohodu o ukončení najdlhšie trvajúceho ozbrojeného konfliktu v Latinskej Amerike.
Nobelova cena mieru sa udeľuje „osobe alebo organizácii, ktorá vykonala najviac pre bratstvo medzi národmi, pre zrušenie alebo zmenšenie existujúcich armád či usporiadanie a propagáciu mierových kongresov“.
Nórska mierová rada: Udeliť Nobelovu cenu za mier hlavám štátov je riziko
Americký nálet na nemocnicu v afganskom meste Kundúz, pri ktorom zahynulo vyše 20 ľudí, dokazuje, že bolo chybou udeliť Nobelovu cenu mieru prezidentovi USA Barackovi Obamovi. Vyhlásila to organizácia Nórska mierová rada.
Útok na nemocnicu v Kundúze, riadenú humanitárnou organizáciou Lekári bez hraníc (MSF), „diskredituje“ Obamu, ale takisto zdôrazňuje riziko, keď sú ceny udeľované hlavám štátov a vlád. Vyhlásila to šéfka Nórskej mierovej rady Hedda Langemyrová. „Keby to bolo možné", Obamovi by mali odobrať Nobelovu cenu udelenú v roku 2009, vyhlásila Langemyrová pre nórsku verejnoprávnu stanicu NRK.
Situáciu okoreňuje aj skutočnosť, že Lekári bez hraníc získali Nobelovu cenu za mier v roku 1999 za svoju humanitárnu prácu.
Thorbjörn Jagland, ktorý bol predsedom päťčlenného nórskeho Nobelovho výboru, keď výbor rozhodol o udelení ceny Obamovi, vyhlásil, že nedávny nálet v Afganistane nijako nesúvisí s cenou za mier. „Barack Obama dostal cenu za mier okrem iného aj preto, že zastavil plány na bombardovanie Iránu a snažil sa o rokovania. Teraz tu máme dohodu o jadrových zbraniach s Iránom, ktorú privítal celý svet," povedal Jagland pre NRK.
„Cenu za mier udeľujeme za to, čo laureáti urobili, neoceňujeme ich za to, čo by mohli urobiť o mnoho rokov neskôr," dodal.
Skutočnosť, že nórsky Nobelov výbor vybral na cenu Obamu, vyvolalo sporné reakcie už v roku 2009, pretože v úrade prezidenta bol iba necelý rok.