Napriek rastúcej kritike vo frakcii CDU/CSU v Spolkovom sneme sa chce kancelárka Merkelová držať v utečeneckej kríze nastúpeného kurzu, píše Frankfurter Allgemeine Zeitung. Podľa svedectiev účastníkov utorkového rokovania frakcie v Berlíne sa síce kancelárka vyslovila za zriaďovanie tranzitných zón pre utečencov na nemeckých hraniciach, zároveň však rozhodne odmietla vracať utečencov z rakúskej hranice. Ak by s tým Nemecko ako najväčšia krajina EÚ začalo, malo by to ničivé následky pre všetky krajiny na balkánskej ceste, varovala Merkelová podľa účastníkov rokovania. Potom by museli utečencov vracať aj Rakúsko a Maďarsko. EÚ sa usiluje práve o to, aby stabilizovala Srbsko a Macedónsko, krajiny ležiace na tejto ceste.
Merkelová už vo štvrtok na summite lídrov EÚ bude určite čeliť podobným otázkam, na aké musí odpovedať doma. Viaceré krajiny, vrátane Slovenska, sa v minulosti vyjadrili kriticky na adresu rozhodnutia kancelárky o otvorení hraníc pre sýrskych utečencov.
Nemecká politička bude ďalej bojovať aj na diplomatickom fronte, keď v nedeľu navštívi Turecko, ktoré je kľúčové pri riešení migračnej krízy. Na jeho území sa nachádzajú viac ako dva milióny utečencov, najmä zo Sýrie. "Turecko však nie je zodpovedný partner. Jednu vec hovorí dôverčivým diplomatom a pritom sponzoruje extrémistov,“ reagoval pre Pravdu Michael Rubin, zahraničnopolitický analytik z American Enterprise Institute.
Dá sa predpokladať, že v súvislosti s utečeneckou krízou Merkelová ponúkne tureckému prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi aj finančnú pomoc. "Kancelárka bude asi musieť prehltnúť horkú pilulku. Peniaze získa vláda, ktorá je stále viac autoritatívna a sme uprostred predvolebnej kampane. Médiá to asi nezhodnotia pozitívne, ale aspoň to ukáže, že niekto v tejto situácii uvažuje realisticky,“ napísal na adresu Merkelovej Felix Steiner, komentátor nemeckej stanice Deutsche Welle. Voľby v Turecku budú 1. novembra. Mnohí pozorovatelia obviňujú Erdogana z autoritátorských tendencií. Debata, čo bude pre Nemecko znamenať prílev utečencov, sa odohráva aj v ekonomickej rovine. Možnosť znižovania sociálnych dávok azylantom už naznačil minister financií Wolfgang Schäuble. Utečenecká kríza bude len tento rok stáť Berlín minimálne desať miliárd eur.
Vicekancelár a líder sociálnych demokratov Sigmar Gabriel v tom však vidí aj príležitosť pre Nemecko. Podľa neho by v niektorých oblastiach hospodárstva mohli zvýšené výdavky pôsobiť ako ekonomický stimul. Gabriel to uviedol podľa agentúry Reuters. "Čo sa týka utečencov, miliardy eur, ktoré plánujeme investovať do vzdelávania, škôlok a škôl, budú, samozrejme, pôsobiť ako ekonomický stimul,“ vyhlásil vicekancelár. "Dopady toho však uvidíme skôr až na budúci rok, nie teraz,“ povedal Gabriel. Podľa neho náklady vynaložené na utečencov sú aj investíciou do budúcnosti, ak sa berie do úvahy problém starnutia obyvateľov Nemecka.
Nemecká centrálna banka Deutsche Bank bráni azylovú politiku kancelárky. „Svojím postojom k prisťahovalcom sa môže Merkelová stať jedným z najväčších štátnikov, ktorí zmenili Nemecko v rozsahu presahujúcom vlastnú generáciu,“ napísal hlavný správca Deutsche Bank David Folkerts-Landau v denníku Die Zeit. Nemecko sa touto cestou môže v dlhodobom horizonte opäť stať „vedeckým a kultúrnym centrom“.
V prisťahovalectve vidí Folkerts-Landau rozhodujúci nástroj proti dôsledkom demografickej zmeny. „Ak sa nič nezmení, očakáva nás budúcnosť s menšou pracovnou silou a úbohým hospodárskym rastom,“ napísal. Na uľahčenie integrácie utečencov a zvládnutie s tým súvisiacich krátkodobých nákladov treba však podľa tohto ekonóma zmeniť niektoré pravidlá pracovného trhu a sociálneho poistenia.
Prisťahovalci budú mať nárok na sociálne služby, hoci ešte nebudú platiť zodpovedajúce dane. Rovnako prispejú k vyostreniu konkurencie na pracovnom trhu. V dlhodobom horizonte však prevážia výhody.