„Nestane sa tak, kým nedostanú odpoveď zákonné požiadavky všetkých, ktorí sú súčasťou sýrskej spoločnosti,“ tvrdia signatári dokumentu, ktorí zároveň zopakovali obavy z „ruských útokov na sýrsku opozíciu a civilistov“, ako aj z „možnej ďalšej vojenskej expanzie“.
Moskva: V hre je sýrska štátnosť
Pri tvorbe záverečného dokumentu účastníci opomenuli ruské stanovisko, ktoré Moskva už niekoľkokrát zopakovala. Najnovšie tak urobilo ministerstvo zahraničia, podľa ktorého Moskva nepodporuje sýrskeho prezidenta Bašára Asada, ale považuje za dôležité zachovanie sýrskej štátnosti.
Na pokračujúce špekulácie okolo ruských cieľov v Sýrii a vzťahu Moskvy k prezidentovi Asadovi reagoval v televíznom rozhovore ešte 11. októbra aj prezident Vladimir Putin: „Našou úlohou je stabilizácia zákonnej moci a vytvorenie podmienok, ktoré by pomohli nájsť politický kompromis.“ A ruský rezort diplomacie v stanovisku zverejnenom v piatok na jeho portáli konštatoval: „Celý čas nás presviedčajú, že ak odstúpi Asad, teroristická činnosť postupne zanikne, pretože Islamský štát bojuje predovšetkým proti Asadovi. Ak je to tak, potom táto logika priamo spĺňa požiadavky teroristov.“ Podľa stanoviska je „absurdná predstava, že civilizovaný svet navrhuje vyhovieť požiadavkám medzinárodného terorizmu“.
Lavrov: Silou sa nedá všetko riešiť
Ruská protiteroristická operácia v Sýrii sa začala po tom, čo o to požiadal legitímne zvolený prezident Asad. Je to v súlade s platným medzinárodným právom, ktoré „pripúšťa použitie sily na území cudzieho štátu v prípade rozhodnutia BR OSN alebo sebaobrany či na žiadosť konkrétneho štátu“. Napriek tomu ruský šéf diplomacie Sergej Lavrov v rámci „hodiny otázok“ v parlamente vyjadril presvedčenie, podľa ktorého „použitím sily sa nedá vyriešiť žiadny konflikt“. Ako zdôraznil, rovnako to platí nielen v Sýrii, ale aj pre ukrajinskú krízu v Donbase.
Obama: Je to Putinova slabosť
Pomaly odchádzajúci prezident USA Barack Obama vidí v angažovanosti Moskvy v Sýrii prejav slabosti prezidenta Putina. „Je nútený posielať tam (do Sýrie) armádu, aby si aspoň ako-tak udržal jediného spojenca nad priepasťou,“ vyhlásil Obama v rozhovore pre televíziu CBS News s tým, že je to prejav slabosti ruského prezidenta. Ako však pripomína portál Fondsk, Obama pritom zabudol na skutočnosť, že práve spomínaná „slabosť“ prinútila Washington po prvých ruských náletoch pozastaviť polmiliardový program Pentagonu týkajúci sa výcviku tzv. umiernenej opozície. A na sobotňajšiu asi 50-tonovú americkú leteckú zásielku zbraní a munície Kurdom Pentagon najnovšie reagoval pokusom o spresnenie. Podľa neho pomoc nebola adresovaná Kurdom, ale Arabom.
„Zhodená munícia sa dostala k arabským skupinám, ktorých vodcov sme predtým preverili. Ide o skupiny, ktoré sú súčasťou pozemných síl bojujúcich proti IŠ v Sýrii,“ cituje agentúra RIA Novosti zo štvrtkového vyhlásenia hovorcu Pentagonu Petra Cooka, ktorý nepriamo reagoval na ostrú kritiku Turecka. Ankara totiž spomínanú pomoc charakterizovala ako podanú ruku teroristom, za ktorých dodnes považuje práve Kurdov. Cook už predtým potvrdil, že časť zásielky dostali práve Kurdi.
Ruská misia polarizovala svet
Rozhodnutie Moskvy vziať na seba zodpovednosť za boj proti Islamskému štátu evidentne polarizovalo svetovú spoločnosť. Narastá počet krajín, ktoré vidia v konaní Rusov nádej na zvrat v zápase s medzinárodným terorizmom.
Svoj postoj čoraz hlasnejšie prezentujú aj odporcovia ruského smerovania. „Spoluprácu s Ruskom budeme odmietať dovtedy, kým bude pokračovať vo svojej chybnej stratégii,“ vyhlásil v bruselskom štábe NATO ešte 9. októbra americký minister obrany Ashton Carter. Podľa ruských zdrojov je to vraj pochopiteľné z pohľadu ruského energického konania proti IŠ, ktoré odsúdilo na neúspech všetky pokusy zahnať Rusko do medzinárodnej izolácie ako pomstu Západu za Krym a Donbas.
Ďalší dôvod Rusov
„Podľa rôznych zdrojov bojuje na strane IŠ od 5– do 7-tisíc prisťahovalcov zo Spoločenstva nezávislých štátov,“ vyhlásil nedávno počas návštevy Kazachstanu na summite SNŠ ruský prezident Putin. Námestník ruského ministra vnútra Alexandr Gorovoj vo štvrtok informoval, že len Rusov bojuje na strane IŠ asi 2 500. Dnes sú súčasťou síl, ktoré najnovšie vyhlásili Rusku tzv. svätú vojnu – džihád, čo je ďalší dôvod, prečo Rusi chcú spacifikovať islamských radikálov "priamo“ v Sýrii, prípadne následne v Iraku. Pritom Moskva nevylučuje, že rozprášené sily IŠ môžu preniknúť aj na územie SNŠ.
„Sme na to pripravení. S aktivitami teroristov máme skúsenosti, rovnako s ich odhaľovaním a likvidáciou. Pracuje na tom celý systém a prepracovaná spravodajská sieť,“ reagoval na možnú hrozbu v diskusnej relácii ruskej televízie Čas ukáže generál spravodajskej služby v zálohe.
Briti a Američania o ruskej operácii v Sýrii
Podľa najnovšieho prieskumu verejnej mienky vo Veľkej Británii a v USA väčšina respondentov podporuje ruskú protiteroristickú operáciu v Sýrii. V prvom prípade v prieskume denníka Daily Express z 27-tisíc účastníkov 71 percent podporilo letecké útoky Moskvy proti islamským radikálom z IŠ. V tejto súvislosti tabloid pripomína, že sa tak deje napriek rastúcemu napätiu medzi Ruskom a medzinárodnou koalíciou vedenou USA, ktorej súčasťou je aj Británia. Zároveň cituje Chrisa Ryana, odborníka a bývalého príslušníka špeciálnych jednotiek, podľa ktorého „likvidácia islamských radikálov má nádej na úspech iba v prípade spolupráce s Moskvou“. Prišiel aj s návrhom: "Najefektívnejšie by bolo, ak by sa proti IŠ udrelo z dvoch strán. Z jednej USA a Európa a z druhej Rusko.“
V rovnakom čase ako Daily Express uskutočnil podobný prieskum v USA aj americký pravicový televízny kanál Fox News. Podľa jedného z jeho výsledkov je väčšina Američanov presvedčených, že situáciu v Sýrii kontroluje skôr Putin ako Obama. ZDROJ: NTV