„Z pohľadu Slovinska je v stávke európska solidarita. Od krajiny s dvoma miliónmi obyvateľov nemožno očakávať, že zastaví, bude regulovať a vyrieši niečo, čo sa oveľa väčším členským štátom (EÚ) vyriešiť nepodarilo,“ uviedol kabinet vo svojom vyhlásení.
Po uzavretí južnej maďarskej hranice so Srbskom a následne aj s Chorvátskom sa Slovinsko stalo ďalšou hlavnou tranzitnou krajinou, cez ktorú utečenci prechádzajú ďalej do Európy. Ľubľana sa najskôr snažila nekontrolované prekračovanie svojich hraníc regulovať a utečencov podľa únijných azylových pravidiel registrovať, v pondelok popoludní sa ale rozhodla všetkých migrantov do krajiny vpustiť. K rovnakému kroku sa odhodlalo aj Chorvátsko, ktoré je síce členom Európskej únie, nie je ale súčasťou schengenského priestoru bez vnútorných hraničných kontrol.
Napätá situácia panuje aj na srbsko-chorvátskej hranici, kde v noci na utorok asi 1000 migrantov čakalo vo vetre a v zime dlhé hodiny, než im bolo povolené vstúpiť do krajiny. Chorvátska polícia ich púšťa len po menších skupinkách. Čakajúci sa zahrievali pri rozrobených ohňoch a boli zabalení v prikrývkach. Na rodinách s malými deťmi bolo vidieť, že si na seba vzali všetko oblečenie, ktoré našli, uviedla agentúra AP.
Utečenci pochádzajúci väčšinou zo Sýrie, z Iraku či z Afganistanu cestujú z Turecka na člnoch na grécke ostrovy, odtiaľ sa dostávajú do pevninského Grécka a následne cez Macedónsko do Srbska, Chorvátska, Slovinska či Maďarska; väčšinou chcú pokračovať do Rakúska a do Nemecka.
Pondelok patrilo k rekordným dňom pokiaľ ide o množstvo ľudí, ktorí sa do Grécka dostali za 24 hodín. Bolo ich 8000. V pohybe je aktuálne v krajine zhruba 27 500 utečencov, ktorí sa snažia dostať po takzvanej balkánskej trase ďalej do Európy. Vysoký počet utečencov sa vysvetľuje obavami z počasia pred blížiacou sa zimou, keď bude preplávanie rieky Egejského mora v období častejších búrok a minimálnej viditeľnosti omnoho riskantnejšie.
S ostrahou vonkajšej hranice schengenského priestoru voľného pohybu osôb sa rozhodlo pomôcť aj Slovensko, ktoré v utorok vyslalo 50 policajtov do Maďarska. Podobnú pomoc Budapešti poskytujú aj Česko a Poľsko. Slovenskí policajti budú nasadení do spoločných hliadok s maďarskými kolegami pri maďarsko-srbskej hranici, ktorá je tiež vonkajšou hranicou EÚ. Okrem vozidiel budú vybavení zbraňami aj výstrojou vrátane zariadení na nočné videnie.
Vo Švédsku v utorok nadránom vyhorela ďalšia ubytovňa pre utečencov, v poradí už štvrtá za zhruba týždeň. Polícia uviedla, že horieť celkom iste nezačalo z prirodzených príčin, informoval portál The Local. Švédsko patrí spolu s Nemeckom ku krajinám, ktorá prijíma najviac migrantov. O azyl tu tento rok doteraz požiadalo vyše 95 000 ľudí.
Migračná kríza vyvolala množstvo nenávistných prejavov aj na internete. Štátne zastupiteľstvo v Hamburgu začalo v tejto súvislosti vyšetrovať sociálnu sieť Facebook kvôli podozreniu, že pomáha šíriť nenávistné posolstvo zamerané proti utečencom. Podľa právnickej kancelárie z bavorského Würzburgu Facebook ponecháva viditeľné príspevky, ktoré sú otvorene rasistické alebo útočia na ľudskú dôstojnosť.