Čo všetko však bude Turecko ochotné urobiť a čo za to Ankara od EÚ môže získať? "Diplomatická snaha a stretnutia vysokopostavených predstaviteľov EÚ s prezidentom Erdoganom sú priam zlatou príležitosťou pre tureckú hlavu štátu a jeho Stranu spravodlivosti a rozvoja (AKP). V krajine sú 1. novembra voľby. Erdogan sa môže ukázať ako vplyvný svetový líder, ktorého všetci navštevujú,“ uviedol pre Pravdu Toni Alaranta z Fínskeho inštitútu pre medzinárodné vzťahy.
Situácia je jednoducho taká, že Ankara je v súvislosti s utečeneckou krízou pre Európsku úniu veľmi dôležitá.Sauli Niinistö, fínsky prezident
Podľa experta je však EÚ v slabej vyjednávacej pozícii. "Vidieť to aj na skutočnosti, že Európska komisia zdržala zverejnenie každoročnej správy o Turecku. Zdá sa, že kritici majú pravdu, keď tvrdia, že lídri únie v tejto chvíli nechcú Ankaru nazlostiť. V dlhodobom horizonte je to zlá politika, najmä v prípade, že pomôže AKP v nadchádzajúcich voľbách. Na druhej strane si myslím, že existuje priestor na to, aby EÚ poskytla Ankare peniaze a tiež na liberalizáciu vízovej povinnosť pre tureckých občanov,“ tvrdí Alaranta.
Turecké problémy
Možnosť vstupu Turecka do únie je na stole desiatky rokov. Ankara formálne o členstvo požiadala v roku 1987. Proces však stagnuje. Čiastočne je to vina EÚ, kde sa politici nevedia dohodnúť, či vôbec Turecko v únii chcú. Problémom sú však aj rastúce autoritárske tendencie Erdogana.
"Turecko má na svojom území najväčšiu časť sýrskych utečencov. Sú ich viac ako dva milióny a ich počet bude ešte rásť,“ pripomína však pre Pravdu Kerem Öktem, expert na Turecko z univerzity v Grazi. "Je úplne bez debaty, že taký veľký počet utečencov znamená vážny problém pre sociálne služby a vzniká aj napätie medzi miestnymi obyvateľmi. Turecko bude vždy dôležitou bránou pre tok tovaru a ľudí medzi Východom a Západom. Stačí sa pozrieť na mapu. Pokiaľ sa Turecko úplne neizoluje od svojich východných susedov, a nikto si takúto politiku neželá, utečenci budú prichádzať do Turecka a niektorí budú pokračovať ďalej smerom do Európy. Ak EÚ dúfa, že ich tam všetkých udrží, je to prianie, ktoré nie je ničím podložené,“ vyhlásil Öktem.
"Nikto by nemal očakávať, že Turecko sa zmení na koncentračný tábor, kde zostanú všetci utečenci,“ vyhlásil premiér Ahmet Davutoglu pre médiá po nedeľňajšej návšteve nemeckej kancelárky Angely Merkelovej. "Nebudeme donekonečna hostiť ľudí, len aby sme sa zavďačili EÚ. Povedal som to aj Merkelovej,“ vyhlásil Davutoglu.
Použitie sily
Do Európy tohto roku cez Stredozemné more prišlo minimálne 630-tisíc ľudí. Väčšina z nich bola podľa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) Sýrčanov a najprv sa dostali z Turecka do Grécka. Ankara a Brusel rokujú o sume tri miliardy eur. Turecko by ich mohlo použiť na riešenie utečeneckej krízy na vlastnom území. Predpokladá sa aj liberalizácia víz. A tiež nový impulz pre takmer zmrazené rokovanie s Tureckom o jeho vstupe do EÚ.
Podľa expertov sa však Európa musí sústrediť aj priamo na riešenie problémov v Sýrii a nevnímať ich len cez optiku utečeneckej krízy.
"V Sýrii zasahujú regionálne a medzinárodné sily podľa toho, ako sa im to hodí do vlastných záujmov. Neriešia konflikt a už vôbec nebudujú spoločnosť, ktorá by sa pokojne pohla smerom k väčšej stabilite,“ uviedol pre Pravdu Andrea Teti, expert na Blízky východ z Aberdeenskej univerzity. "V tom spočíva problém s ruskou intervenciou, rovnako aj s americkou,“ tvrdí odborník.
"Na začiatku sa Európa o Sýriu trocha zaujímala. Keď sa zdalo, že krajina sa prepadá do úplnej občianskej vojny, pozornosť upadla. Sýria poriadne nebola ani len v správach. Akoby tam ani nezúrila vojna,“ reaguje aj Charly Salonius-Pasternak, bezpečnostný analytik z Fínskeho inštitútu pre medzinárodné vzťahy.
"Zdá sa, že EÚ sa dokáže sústrediť na jednu, maximálne dve veci naraz. Možno aj preto, že všetci lídri musia riešiť aj domácu politiku. Takže sme sa sústredili na Grécko a teraz sú to utečenci. Ale to je takmer jediná súvislosť, ktorá sa v súvislosti so Sýriou spomína. Utečenci. A prostredníctvom Ruska. Európa nemá kapacitu, vlastné nápady, je rozdelená. Jednoducho nevie, čo má robiť,“ vyhlásil Salonius-Pasternak pre Pravdu.