Sýrsky hosť priletel do Moskvy aj s veľkou delegáciou v utorok večer. Damask tak opustil prvý raz od roku 2011. Po trojhodinovom rokovaní len s ruským lídrom medzi štyrmi očami a následne aj v širšom formáte, vrátil sa Asad späť do vlasti.
„Sýrsky hosť informoval prezidenta Putina o situácii v Sýrii a o plánoch sýrskej armády. Predmetom rozhovorov boli aj ďalšie operácie ruského letectva proti radikálnym skupinám. Prezident Putin zároveň poďakoval sýrskemu hosťovi, že prijal jeho pozvanie do Moskvy,“ reagoval lakonicky hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na otázky novinárov. Zvolali ich až v stredu predpoludním, a aj to na telefonickú tlačovú konferenciu. Podľa ruských spravodajcov o rokovanie za zatvorenými dverami požiadal Asad.
Návšteva Asada upevní pozície Moskvy v Sýrii.Viktor Sergejev, ruský politológ
„Hovorilo sa aj o ďalšom osude sýrskeho prezidenta?“ zaznela jedna z otázok „natvrdo“. Peskov však nereagoval. Zato zdroj novín Kommersant, blízky rozhovorom, na rovnakú otázku veľavýznamne reagoval: „Nemožno to vylúčiť.“ A vzťahoval to aj na možné voľby v krajine. Otázkou však ostáva, ako ich možno uskutočniť v čase, keď v krajine už päť rokov zúri občianska vojna. Rovnako informačne „nepriestrelným“ ako Peskov bol aj sýrsky veľvyslanec v Moskve Rijád Haddád, ktorý sterilnými odpoveďami vypoklonkoval agentúru Sputnik.
Putinovu zmienku o pozvaní Asada ruským prezidentom mnohí pozorovatelia pripisujú tomu, že bol to Putin, kto mal čo povedať sýrskemu hosťovi. „Či už to boli konkrétne otázky, alebo aj návrhy,“ špekuluje Kommersant.
„V každom prípade návšteva Asada upevní pozície Moskvy v Sýrii a potvrdila, že je pevne rozhodnutá podporiť Sýrčanov,“ povedal pre RIA Novosti politológ Viktor Sergejev. S tým, že možno teraz očakávať ešte intenzívnejšie nálety ruského letectva na radikálov z IŠ. Nevylúčil pritom, že témou rozhovorov oboch politikov mohla byť aj spolupráca s Teheránom.
V každom prípade „živý“ kontakt medzi Damaskom a Moskvou ešte raz potvrdil, že Putin v rámci leteckého bombardovania, ktoré podľa portálu Dengi stojí Moskvu denne asi tri milióny dolárov, kontroluje situáciu v Sýrii a zároveň má v pláne konkrétne kroky na neuralgickom Blízkom východe. A tak namiesto spolupráce hlavne Američanov s Rusmi v boji proti terorizmu v Sýrii, sme svedkami úsilia Washingtonu udržať si za každú cenu vplyv v oblasti a prevziať iniciatívu.
Najnovšie to dokumentuje aj utorková návšteva Josepha Dunforda, nového predsedu Zboru náčelníkov štábov ozbrojených síl USA, v Iraku. V spomínanom úsilí Američanov stavili USA v prvom rade na Bagdad. Úlohou Dunforda je preto o. i. „rozpracovanie ďalšej stratégie útokov irackej armády a kurdských oddielov proti pozíciám islamských radikálov za podpory letectva USA“. Nie je vylúčené, že prítomnosť amerického generála v Bagdade je aj reakciou na hlasy z irackej vládnej koalície, ktoré navrhujú požiadať Moskvu o vojenskú pomoc, ako je to v prípade vojenskej operácie v susednej Sýrii. Washington však už stačil pohroziť, že v takom prípade prestane pomáhať Iraku.
Noviny Wall Street Journal aj televízia NBC News zverejnili v stredu výsledky prieskumu verejnej mienky z polovice októbra na vzorke 1¤000 dospelých. Podľa nich Američania zatiaľ nevidia v Rusku a v Sýrii nejakú hrozbu, ale nevylučujú, že sa tak môže stať čoskoro. Je o tom presvedčených 56 percent respondentov. A Rusko ako hrozbu vníma až 60 percent. Je to odpoveď na otázku, prečo dnes väčšina prezidentských kandidátov stavila v predvolebnej kampani na tvrdú rétoriku adresovanú Kremľu.
Napriek tomu bývalý prezident Jimmy Carter nedávno osobne vyzval Putina, aby našiel spoločné body záujmu s USA s cieľom bombardovať v Sýrii výlučne IŠ. Podľa servera The Washington Free Beacon poskytol Rusom mapy zostavené Carterovým strediskom, na ktorých sú vyznačené sýrske pozície radikálov z IŠ. „Ak odteraz bude Rusko bombardovať nie tam, kde treba, tak si pamätajte, že sa nepomýlil Putin, ale ja,“ pokúsil sa v nedeľu o žart Carter citovaný The Washington Free Beacon.
Do smiechu však vôbec nie je Henrymu Kissingerovi. „USA stratili na Blízkom východe postavenie, ktoré budovali posledných 40 rokov,“ zaspomínal si v článku v novinách Wall Street bývalý poradca prezidenta Nixona pre otázky národnej bezpečnosti na obdobie od roku 1973. Vtedy na základe arabsko-izraelskej vojny sa USA pasovali do úlohy „stabilizujúceho faktora“.
„Rusi sa v prvom rade obávajú, že koniec Asadovho režimu môže znamenať rovnako chaosom v krajine ako v prípade Líbye, príchod k moci v Damasku IŠ a premenu krajiny na liaheň terorizmu,“ sumarizuje Kissinger. Zároveň pripomenul, že USA majú viac-menej problémy so všetkými regionálnymi hráčmi. „S Egyptom sa Washingtom rozchádza v otázke ľudských práv. V prípade Suadskej Arábie existujú nezhody kvôli Jemenu a zo všetkými možnými aktérmi sýrskeho konfliktu je to kvôli rozdielnosti v cieľoch,“ zdôraznil politik, ktorého dodnes obviňujú z podpory nedodržiavania ľudských práv.
Washington žiada odstúpenie Asada, ale pritom sa podľa Kissingera neusiluje o vytvorenie efektívnych politických alebo vojenských pák na jeho odstránenie. „Rovnako neponúka ani alternatívnu politickú štruktúru, ktorá by mohla prevziať moc, ak Asad predsa len odíde,“ kritizuje politológ dnešnú zahraničnú politiku Bieleho domu.