Merkelová presadzuje kvóty, Juncker chce zastaviť divoký prechod hraníc

Doterajší spôsob riešenia migračnej krízy, keď krajiny na takzvanej balkánskej migračnej trase utečencov len posielali ďalej cez svoje územie na západ Európy, sa musí skončiť. Po niekoľkohodinovom rokovaní lídrov krajín postihnutých migráciou to krátko po polnoci z nedele na pondelok na tlačovej konferencii vyhlásil predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker.

26.10.2015 01:29 , aktualizované: 02:53
debata (118)

Uviedol tiež, že výrazne zasiahnuté Slovinsko do týždňa dostane pomoc v podobe 400 policajtov.

Základom dohody medzi krajinami EÚ na trase a tiež štátmi, ktoré v EÚ nie sú, je snaha dostať pod kontrolu doterajší živelný pohyb desaťtisícov ľudí v oblasti. „Jedinou cestou, ako v terajšej situácii obnoviť poriadok, je spomalenie nekontrolovaného toku ľudí,“ zdôraznil šéf komisie.

Už pri príchode na rokovanie v nedeľu popoludní ale politici upozorňovali aj na zhoršujúcu sa humanitárnu situáciu utečencov, ktorú ďalej vyostrí blížiaca sa zima. „Je potrebné zabezpečiť, aby sa s utečencami zaobchádzal humánne. Nie je možné v roku 2015 nechať ľudí v štichu, aby museli v mraze spať na poli,“ podotkol v noci Juncker.

Do konca roka Grécko zvýši svoje prijímacie kapacity na 30 000 miest, Úrad vysokého komisára pre utečencov (UNHCR) potom zabezpečí s finančnou podporou krajín EÚ ďalších 20 000 miest. Rovnaký počet, teda 50 000 miest, by malo byť vytvorených priamo aj na balkánskej trase.

Kľúčovým bodom pondelkovej dohody je vznik kontaktných miest pri vládach jednotlivých štátov už do 24 hodín tak, aby si krajiny na balkánskej trase – či už členovia EÚ či štáty mimo úniu – mohli veľmi rýchlo vymieňať potrebné informácie.

„Musí prestať divoké prechádzanie hraníc. Krajiny sa budú informovať napríklad o intenzite migračného prúdu,“ vysvetlil Juncker novinárom. Jeden z bodov plánu uvádza, že krajiny budú migrantov od pohybu smerom k ďalším hraniciam priamo odrádzať, kým o presune nebude informovaná vláda nasledujúceho štá­tu.

Merkelová tlačí na prerozdelenie migrantov

„Neobvyklá doba si vyžaduje neobvyklý formát rokovania,“ komentovala stretnutie časti členov EÚ a troch krajín mimo únie pred novinármi nemecká kancelárka Angela Merkelová.

Podľa nej je potrebné v krátkom čase do situácie vniesť poriadok. V strednodobom ohľade by potom malo byť možné situáciu dostať pod kontrolu a zvládnuť. Na zvládnutie situácie má pritom podľa nemeckej kancelárky prispievať aj prerozdeľovanie žiadateľov o azyl medzi krajinami únie.

Podotkla, že grécky záväzok zvýšiť prijímacie kapacity umožní reálny štart prerozdeľovania dohodnutých 160 000 utečencov podľa kvót naprieč EÚ. Slovensko a niektoré ďalšie krajiny tento postup odmietali, v septembri však boli prehlasované.

„Bude to významný krok smerom k zvládnutiu situácie a tiež k spravodlivejšiemu rozdeleniu záťaže,“ podotkla nemecká kancelárka.

Nemecká kancelárka pripomenula kľúčový význam spolupráce s Tureckom pri riešení migračnej krízy. Ankara na nedeľné rokovania ale pozvaná nebola, čo pri príchode kritizoval napríklad grécky premiér Alexis Tsipras. Záverečný dokument však upozorňuje potrebu dokončiť dohodu na akčnom pláne medzi EÚ a Tureckom, ktorá by mala výrazne zvýšiť podiel tejto krajiny pri riešení európskych problémov s migráciou.

Vysoký komisár OSN tiež chce povinné kvóty

Vysoký komisár OSN pre utečencov António Guterres situáciu na nočnej tlačovej konferencii spojil s predpokladanou redistribúciou utečencov medzi členské krajiny Európskej únie, ktorú by vraj rád videl ako trvalý mechanizmus. „Cieľom je vytvoriť systém, aby tí, ktorí majú nárok na ochranu v Európe, sa nemuseli vydávať do rúk pašerákov,“ podotkol.

V súvislosti s nedeľňajším stretnutím prezidentov a premiérov desiatich členských i nečlenských krajín EÚ v Bruseli vyzval holandský premiér Mark Rutto východoeurópske štáty k väčšej miere solidarity. Tieto krajiny podľa neho robia len minimum, aby zastavili príliv utečencov.

„Nemôžu ľudí nechávať len tak prechádzať svojou krajinou a putovať do Nemecka, Holandska alebo Švédska,“ uviedol. Členské krajiny z východnej časti EÚ podľa neho prijímali z Bruselu finančnú pomoc, „ale teraz tieto krajiny nič nevracajú“. Holandsko prevezme 1. januára od Luxemburska rotujúce predsedníctvo EÚ.

Migranti lámu rekordy, zima ich nezastavila

Príchod utečencov do Európy nepoľavuje. Do Grécka dorazilo za päť dní do polovice uplynulého týždňa rekordných 48 000 migrantov, čo je podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) tento rok najväčší týždenný prírastok.

Počet utečencov v posledných dňoch výrazne stúpol: na grécke ostrovy denne prichádza 10 000 ľudí, čo je viac ako počas leta, keď bolo počasie pre plavbu oveľa priaznivejšie. Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) minulý týždeň oznámil, že do Grécka tento rok priplávalo už vyše pol milióna utečencov.

Migranti sa do Grécka dostávajú na člnoch z Turecka a väčšinou pokračujú cez Macedónsko, Srbsko, Chorvátsko, Slovinsko či Maďarsko ďalej do Rakúska či Nemecka.

Cez Slovinsko a Chorvátsko stále prúdia davy

Chorvátskom a Slovinskom naďalej prúdia tisíce migrantov. Od sobotňajšej polnoci do nedeľného rána ich z Chorvátska do Slovinska prišlo viac ako 3900. Do nedeľňajšej polnoci vláda malého Slovinska počítala až s 15 000 ľuďmi, čo by znamenalo denný rekord. Do Chorvátska zo Srbska prišlo v sobotu rekordných 11 500 utečencov.

Dvojmiliónovým Slovinskom prešlo od minulej soboty, keď sa stalo po dokončení hraničného plotu v Maďarsku novú tranzitnou krajinou na takzvanej balkánskej trase, už vyše 60 000 ľudí. Väčšina z nich pokračuje cez Rakúsko do Nemecka, prípadne ďalej do západnej a severnej Európy. Chorvátskom od polovice septembra prešlo takmer 230 000 utečencov.

Štáty môžu migrantom odmietnuť prechod

Závery zo stretnutia pripomínajú, že štáty majú v princípe právo odmietnuť vstup na svoje územie občanom tretích krajín, ktorí si neželajú v príslušnom štátu požiadať o medzinárodnú ochranu. A jeden z bodov uvádza, že je potrebné utečencov informovať o existujúcich pravidlách, ich právach i povinnostiach i následkoch ich prípadného odmietnutia nechať sa zaregistrovať, vziať si odtlačky prstov a požiadať o azyl tam, kde práce sú.

Spoločné záverečné vyhlásenie zo stretnutia medzi bodmi, ktoré hovoria o lepšom „riadení“ hraníc, spomína nielen rýchlu pomoc Slovinsku, ktoré ju akútne potrebuje, ale napríklad tiež podporu európskej námornej operácie v Egejskom mori. Posilnená by však mala byť, pod koordináciou európskej agentúry Frontex, napríklad aj grécka hranica s Macedónskom a Albánskom. Utečencov tak bude možné registrovať aj pri ich odchode z Grécka smerom do ďalších krajín.

118 debata chyba
Viac na túto tému: #migranti