Jeden sa však spája s pietou a druhý skôr so zábavou. O tom, z čoho tieto sviatky vychádzali v minulosti a čo znamenajú dnes, sme sa rozprávali s etnologičkou Katarínou Nádaskou.
Kahanec so sviečkou ako symbol Dušičiek a tekvica ako symbol Halloweenu. Platí to ešte?
Odpoveď na túto otázku je trošku prozaickejšia. Tekvice si vydlabávali už aj naši predkovia. Svietiace tekvice by sme pred 100 až 150 rokmi našli aj pred ich domami. Ľudia si nimi skrášľovali interiéry aj exteriéry a už aj v tej dobe to vyzeralo veľmi efektne.
V našich končinách sa im však hovorilo svetlonos. Na svetlonosa sa podľa legiend premenil po smrti človek, ktorý v kostole kradol sviečky alebo si upíjal z omšového vína. Takisto deti, ktoré umreli a neboli pokrstené.
Boli vyrezané tekvice našich predkov rovnako strašidelné ako tie dnešné?
To nie. Tekvica ako plodina k nám prišla z Ameriky. A keďže bola trvanlivá, naši predkovia si ňou vyzdobovali príbytky. Ich tekvice nemali také rôznorodé tvary ako tie dnešné. Pri našich svetlonosoch išlo o to, aby svetlo sviečky cez tekvicu presvitalo.
Vyzeralo to veľmi romanticky. Takéto tekvice mali odháňať strigy. Prirodzeným svetlom zo sviečok bojovali aj proti démonom. Je to zvyk, ktorý má tradíciu ešte v predkresťanskom období. V tom kresťanskom sa už naň nabaľuje Sviatok všetkých svätých a Pamiatka zosnulých.
Dnes si ľudia tieto dva kresťanské sviatky spájajú s Halloweenom.
Na Slovensku sa tento sviatok šíri hlavne prostredníctvom školských či podnikových večierkov. Halloween sa oslavuje 31. októbra, teda noc pred Sviatkom všetkých svätých. Jeho pôvod však rovnako ako v prípade Dušičiek silne odráža kult mŕtvych. Korene tohto sviatku siahajú do Európy a do Írska.
Halloween oslavovali už starí Kelti v čase neskoršej jesene. Verili, že duše mŕtvych môžu v noci na prvého novembra medzi živých. Preto zvykli sedávať na hroboch, prinášali k nim jedlo a spomínali na svojich mŕtvych.
Chceli, aby duše mŕtvych, ktoré medzi nich prídu, videli, že na nich pekne spomínajú. Keď neskôr nastala vysťahovalecká vlna Írov do Ameriky, svoje zvyky si, samozrejme, priniesli so sebou. Kým v Írsku si vydlabávali repu, v Amerike sa to zmenilo a začali vydlabávať tekvice.
Prečo práve repu?
Írska ľudová legenda hovorila o tom, že bol jeden sedliak, ktorý sa volal Jack. Podľa nej bol Jack lenivý, zlý človek. Keď zomrel, do neba ho vziať nechceli, ale do pekla ho odmietol prijať diabol. Jack plakal, že bez svetla sa neviem nikam pohnúť, a tak mu dal diabol žeravý uhlík.
Sedliak nevedel, kam si ten uhlík má dať, a tak vydlabal repu a použil ju ako svietnik. S ním sa vydal hľadať miesto večného odpočinku. Na počesť legendy si Íri vydlabávali repy alebo zemiaky a dávali do nich sviečky.
Rokmi sa však tento zvyk dosť zmodernizoval.
V Amerike sa im tekvica zapáčila viac, lebo sa ľahšie vydlabávala. Postupom času, ale to už je naozaj moderná záležitosť, ktorá sa rozvinula v USA začiatkom 20. storočia, začali chodiť deti z domu do domu. Maskovali sa za strašidlá a dospelí im dávali cukríky. Mládež zvyk prebrala tiež, pretože Američania sú národ, ktorý sa rád baví, a začali si organizovať párty.
Prezliekali sa za kostlivcov a kadejaké príšery a ako išla doba, tak do hry vstupovali aj masky kadejakých komiksových postavičiek. V súčasnosti už má čisto komerčnú podobu, a preto sa na Slovensku stretol s kritikou.
Inak ho vníma staršia generácia a inak mladí?
Keď prišiel pred 10–15 rokmi na Slovensko, stretol sa s nepochopením práve u tej staršej generácie. Vnímala ho ako pohanský sviatok. Na Slovensku je to s oslavovaním Halloweenu dosť rozpačité. Neoslavujeme ho v rámci rodín a je badateľné, že ide skôr o spoločenský jav. Deti v škôlkach a školách si vyrezávajú tekvice, robia výstavy, večierky.
Párty si robia aj dospelí, zabavia sa, čo vôbec nie je zlé. Navyše je to dané aj tým, že je v tomto čase viac dní voľna. Etnologické výskumy však hovoria jasnou rečou. Halloween je v našich podmienkach vnímaný inštitucionálne, nie rodinne. Ľudia rozlišujú privátnu a pracovnú sféru. Ešte stále si tieto jesenné sviatky spájame skôr s Dušičkami.
Navštevujeme cintoríny húfnejšie ako v minulosti?
Kedysi mali Dušičky oveľa duchovnejší ráz, dnes ide skôr do popredia vizualizácia a úprava hrobov. V minulosti sa to tak nerobilo, a keď aj áno, hroby aj výzdoba na nich bola veľmi jednoduchá. Ťažko sa dá povedať, koľko ľudí dnes vníma Dušičky ako duchovný sviatok. Na hroby však cestujeme aj cez pol Slovenska, takže asi áno.