Slovenský podpredseda komisie Maroš Šefčovič obchádza európske metropoly s plánom na vznik energetickej únie, jeho kolega Jyrki Katainen nedávno predstavil zámer na prehĺbenie a modernizáciu jednotného európskeho trhu. Junckerov tím chce dokončiť bankovú úniu a ponúka diskusiu o ďalšej integrácii eurozóny. Pokračujú rokovania s USA o rozsiahlej zmluve o investíciách a voľnom obchode.
Vo veľmi rýchlom tempe komisia pretlačila pravidlá umožňujúce vznik Európskeho investičného fondu. Projekt by mal v najbližších niekoľkých rokoch dostať do európskej ekonomiky 314 miliárd eur. Všetky tieto plány majú za cieľ postrčiť európsku ekonomiku k rýchlejšiemu rastu. Práve nízky výkon hospodárstva únie bol problém, ktorý spolu s prepadom vo vzťahoch s Ruskom kvôli ukrajinskej kríze Junckerova komisia vlani „zdedila“ po predchádzajúcom tíme Josého Barrosa.
Analytik Janis A. Emmanouilidis z bruselského Centra európskej politiky (EPC) pripomenul, že Junckerova komisia sa – v dôsledku spôsobu jeho nominácie po májových voľbách do Európskeho parlamentu – vníma viac politicky. „Skúšajú sa správať politicky, byť aktívnejší. Aj keď niekedy vedia, že niektorým krajinám sa ich návrhy nebudú páčiť, rovnako s nimi prídu,“ povedal Emmanouilidis.
„Ja som za Junckera a jeho komisiu nehlasoval. A po roku môžem povedať, že som rád, že som to neurobil,“ uvádza český europoslanec Jan Zahradil. Dlhoročný luxemburský premiér Juncker sa podľa neho ukázal ako „starý aparátnik“, ktorý do práce komisie nepriniesol nové impulzy. A jeho tím je podľa Zahradila „prevalcovaný dianím“ okolo migračnej krízy.
Komisia sa snaží znižovať počet navrhovanej legislatívy, v tomto roku tak prišla len s 23 významnými návrhmi. V snahe znižovať byrokraciu EÚ tiež stiahla osem desiatok návrhov a iniciatív, ktoré dovtedy členské krajiny a europarlament neschválili.
Podľa analytika Emmaoulidisisa je zložité aktuálne komisiu hodnotiť. „Až po čase bude možné zhodnotiť, ako sa vyrovnali s výzvami, ktorým celá EÚ čelila,“ myslí si. Napríklad v gréckej kríze podľa neho Junckerov tím najprv hral významnú úlohu, pred letom uvoľnil priestor a o novom záchrannom programe vyjednávali predovšetkým členské krajiny.
„Ale bez komisie by tá dohoda nebola,“ mieni zástupca EPC. Po dramatickom nočnom rokovaní to nakoniec bola nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident François Hollande, ktorí presvedčili svojho gréckeho kolegu Alexisa Tsiprasa o potrebe prijať výmenou za nový program pomoci sadu veľmi tvrdých reformných krokov.
„Všetka energia je teraz sústredená na migračnú krízu. Ostatné portfólia trochu zaostávajú, prinajmenšom v zmysle aký veľký politický význam je im prikladaný,“ upozornil analytik EPC. Hoci otázka migrácie figuruje medzi desiatimi pôvodnými prioritami, ktoré Juncker vlani na jeseň zmienil v prejave pred Európskym parlamentom, vývoj posledných mesiacov z veci urobil základnú politickú tému a výrazne premenil pôvodne zamýšľané plány.
Návrhy postupu, ktoré komisia ponúkala v niekoľkých balíčkoch od mája, okrem iného zapríčinili hlbokú roztržku medzi členskými krajinami v otázke prerozdeľovania utečencov medzi menej postihnuté štáty. Dva summity, ktoré sa od leta utečeneckej kríze venovali znamenali snahu o upokojenie hádok a sústredenie sa na otázky politiky návratu, ochrany hraníc a spoluprácu s krajinami v krízových oblastiach.
Komisia naopak v posledných dňoch z nedôsledného postupu pomerne jednoznačne viní členské krajiny, ktoré podľa nej neplnia verejne deklarované záväzky.