Do zákonodarného zboru sa dostala aj sekulárna a hlavná opozičná Ľudová republikánska strana (CHP), nacionalisti a len tesne Kurdi. Turecký premiér Ahmet Davutoglu (AKP) už označil výsledok volieb za víťazstvo demokracie.
AKP po sčítaní 95,86 percent volebných lístkov vedie s 49,4 percentami hlasov, zatiaľ čo sekulárna CHP získala 25,34 percenta hlasov. Na treťom mieste sa umiestnila nacionalistická Strana národnej akcie (MHP) s necelými 12 percentami hlasov a prokurdsky orientovaná Ľudová demokratická strana (HDP) s 10,4 percentami hlasov.
HDP sa po júnových voľbách so 13 percentami dostala do parlamentu prvýkrát, teraz len tesne prekonala nutnú desaťpercentnú hranicu. V prepočte na mandáty získa AKP v 550-člennom parlamente pohodlnú väčšinu 316 kresiel, CHP ich bude mať 133, nacionalisti 42 a Kurdi získajú 59 mandátov. HDP doteraz mala 80 poslancov.
V júnových voľbách sa AKP nepodarilo získať absolútnu väčšinu a následne sa nedokázala dohodnúť na koalícii, preto politický pat muselo vyriešiť nové hlasovanie. Strana očakávala, že absolútnu väčšinu v parlamente v nedeľu obnoví.
Zatiaľ čo voliči AKP oslavujú, v prevažne kurdskom Diyarbakire na juhovýchode krajiny vyšli do ulíc desiatky demonštrantov. Polícia proti nim použila slzný plyn. Nedeľné voľby sa konali v čase rastúcej nestability v tesnej blízkosti Turecka – počas bojov v Sýrii a Iraku a utečeneckej krízy, ktorá sa z Turecka prelieva do Európy.
Oficiálne konečné výsledky budú vyhlásené za 11 až 12 dní, uviedla centrálna volebná komisia. Oneskorenie podľa Reuters umožní komisii zvážiť prípadné sťažnosti jednotlivých strán na priebeh hlasovania.
V Turecku sa konali dôležité predčasné parlamentné voľby
V Turecku sa v nedeľu konali predčasné parlamentné voľby. Uskutočnili sa podľa zahraničných komentárov za zhoršenej bezpečnostnej situácie a obáv o stav ekonomiky a ich výsledok môže mať hlboký vplyv na budúcnosť krajiny a prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. Prvé výsledky sa očakávajú večer. Oznamovať výsledky je podľa Reuters zakázané do 19:00 SEČ, ale napriek tomu sa môžu objaviť skôr.
Očakáva sa podľa agentúry AP vysoká volebná účasť. Hlasovanie vo viac ako 175 000 volebných stredísk bolo prevažne bez incidentov. Napríklad v severovýchodnej provincii Kocaeli polícia zasiahla slzným plynom k ukončeniu potýčky medzi prívržencami Erdogana a separatistických Kurdov.
Tureckí voliči vyberali nový parlament druhýkrát za posledných päť mesiacov potom, čo Erdoganova vládnuca Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) neudržala v júnových voľbách v parlamente väčšinu a nebola schopná vytvoriť s ostatnými formáciami koalíciu. Podľa predvolebných prieskumov by AKP mala zvíťaziť, opäť len s asi 40, maximálne 47 percentami hlasov bez získania parlamentnej väčšiny.
Júnové voľby mali byť triumfom pre proislamskú AKP a umožniť jej zakladateľovi Erdoganovi zmeniť ústavu a rozšíriť prezidentské právomoci. Strana v 550-člennom parlamente nezískala väčšinu.
Od júna navyše stroskotalo prímerie s kurdskými separatistami a zmenilo sa v krviprelievanie, sýrska kríza sa zhoršila a Turecko, člen NATO, sa stalo terčom dvoch samovražedných atentátov spojených s islamskou republikou, ktoré si vyžiadali celkovo viac ako 130 mŕtvych. Krajiny sa tiež silne dotýka súčasná migračná kríza.
Erdogan podľa agentúry Reuters ani v terajšej kampani nedokázal obnoviť niekdajšiu dôveru voličov, ktorí mu v prezidentských voľbách v roku 2014 dali 52 percent hlasov. Voličov rozdeľuje otázka, či sa má Turecko po mesiacoch nestability vrátiť k vláde jednej strany, či nechať riadiť štát pomocou koalície.
Šesťdesiatjedenročný Erdogan je v krajine aj po 13 rokoch vlády tvrdej ruky veľmi obľúbený, je terčom stále silnejšej kritiky. Jedni v ňom vidia „záchrancu“ Turecka, druhí „diktátora“. Muž, ktorý oživil ekonomiku krajiny a zbavil sa moslimskej väčšiny útlaku zo strany laickej elity, v kampani presviedčal, že krajine zaistí stabilitu a prosperitu len vláda jednej strany.
V minulých dňoch síce Erdogan sľúbil, že bude rešpektovať výsledok volieb, niektorí pochybujú, že „veľký vodca“, ako ho označujú priaznivci, bude niekedy ochotný sa s niekým deliť o moc. „Urobí všetko pre to, aby zostal jediným pánom na palube. A to, aj keby mal na dosiahnutie svojho cieľa riskovať mier, sociálnu súdržnosť a ekonomickú stabilitu krajiny,“ upozorňuje podľa AFP v Turecku známy komentátor Kadri Gürsel.
Vzhľadom k „extrémnej polarizácii“ voličov miestni politickí analytici predpokladajú, že AKP nezíska dosť hlasov pre samostatné vládnutie a opäť nebude schopná vytvoriť koalíciu. O tej sa podľa agentúry AFP už medzi jednotlivými parlamentnými formáciami predbežne diskutuje. Tiež sa už hovorí o tom, že v prípade neúspechu sa budú konať ďalšie voľby na jar 2016.