Odzrkadlilo sa to okrem iného aj na tom, že Netanjahu po vypuknutí ruskej vojenskej operácie v Sýrii pricestoval do Kremľa namiesto toho, aby sa išiel poradiť so strategickým spojencom vo Washingtone.
„Dohoda s Iránom je zlá. Islamskej republike akurát poskytuje drahocenný čas na získanie jadrovej zbrane,“ opakoval stále Netanjahu. Počas prvých reakcií pozorovateľov asi na hodinové rokovanie s Obamom izraelský premiér však urobil „ústupok“. Je vraj ochotný prestať verejne skloňovať tzv. iránsku kartu a pranierovať spojencov a hlavne Teherán výmenou za štedrú americkú vojenskú aj ekonomickú podporu. V prípade ekonomickej pomoci je v hre približne 30 miliárd dolárov a vojenská pomoc Izraelu dnes dosahuje ročne tri miliardy dolárov. A bude tak aj naďalej.
Ešte pred dvomi týždňami totiž rokoval izraelský minister obrany Moshe Ya'alon s americkým rezortným kolegom Ashtonom Carterom a následne oznámil: „Už čoskoro dostane Izrael moderné americké zbraňové systémy, ktoré nám umožnia udržať prevahu nad akoukoľvek krajinou na Blízkom východe.“ Podľa zdrojov z Jeruzalema tzv. kompenzačný balík obsahuje o. i. stíhačky F-35, doplnenie strojov F-15, bojových vrtuľníkov, ako aj komponenty k protiraketovým systémom Železná kupola a Strela. A tak Netanjahu hovoril vo Washingtone síce o mieri, ale jazykom zbraní. Prišiel do Bieleho domu vlastne poďakovať Obamovi za štedrý „balík zbraní“. A len akoby mimochodom vyhlásil, že napriek absencii mierového dialógu s Palestínčanmi a novej vlne násilia v oblasti je stále stúpencom myšlienky "dva štáty pre dva národy“.
Američania sú síce na zbrane pre Izrael štedrí, ale o úprimnosti Netanjahuových slov spomínanej myšlienky si myslia svoje. Vzápätí po skončení rokovaní v Bielom dome ju totiž spochybnil aj izraelský 10. televízny kanál. Informoval o tom, že počas rokovania v Bielom dome ukázali Američania vizuálny vládny dokument, ktorý dokazuje, že Izrael má zatiaľ ďaleko od myšlienky "dva štáty pre dva národy“ a že Jeruzalem robí všetko pre to, aby sa ju nepodarilo realizovať.
Navyše Netanjahu, citovaný portálom Newsru.co.il, vyhlásil, že idea „dva štáty pre dva národy“ je reálna iba v prípade, že „Palestínsky štát bude demilitarizovaným a prizná právo židovského štátu na svoju existenciu.“ Stačí si pritom spomenúť na Netanjahuovo vyjadrenie, ktoré zopakoval aj v Bielom dome. Podľa neho dohodu s Palestínčanmi nemožno očakávať skôr ako o 14 mesiacov. Teda až po skončení jeho premiérskeho mandátu. A to už Bibi bude za horami za dolami od veľkej politiky.
Aj správanie Washingtonu má svoje pozadie. Ešte nedávno by bolo nemysliteľné stretnutie Obama – Netanjahu. Dnes však izraelský premiér po rokovaní v Bielom dome tvrdí, že to „bolo jedno z mojich najlepších stretnutí s Obamom“. Izraelskí občania ale hodnotia vzťah k Obamovi veľmi jasne. Podľa najnovšieho prieskumu verejnej mienky viac ako polovica Izraelčanov nedôveruje súčasnému prezidentovi USA. Podľa väčšiny respondentov má Obama imidž politika, ktorý až veľmi sympatizuje s arabskými krajinami. Mnohí si ešte pamätajú jeho „káhirský prejav“ v júni 2009. Počas jeho blízkovýchodného turné v prejave vyzval na dialóg s predstaviteľmi hnutia Islamské bratstvo, takpovediac materskej organizácie Hamas. Navyše Obama vtedy odmietol navštíviť Izrael.
Jedno je ale názor širokej verejnosti a iné plány vo „veľkej“ politike. „Zdá sa, že v Bielom dome sú teraz naklonení Netanjahuovi. Tým skôr, že Obama chce zabezpečiť židovské hlasy Ameriky prezidentskému kandidátovi za Demokratickú stranu na nadchádzajúcich prezidentských voľbách v roku 2016,“ povedal pre BBC Udi Zommer, odborník na americkú politiku z univerzity v Tel Avive.