Briti svojím 11-percentným podielom by v ňom ako čistí prispievatelia po vystúpení z únie urobili takmer päťmiliardovú sekeru (príspevok Británie po odrátaní toho, čo z únie dostane cez eurofondy), ktorú by museli doplatiť všetky členské krajiny.
V prípade Slovenska by to predstavovalo zhruba 60 miliónov navyše, ktoré by musela krajina ročne posielať navyše do spoločného rozpočtu. Únia tento rok vynakladá vo svojom rozpočte 145 miliárd eur na záväzky a 141 miliárd na platby.
Slovákov sa však dotkne aj to, ak únia predsa len pristúpi na Cameronove podmienky. Ten požaduje, aby prisťahovalci mali nárok na daňové bonusy až po odpracovaní štyroch rokov v krajine a zakázať im poberať prídavky na deti žijúce mimo Británie.
Takisto ich poslať preč, ak si do šiestich mesiacov nenájdu prácu a obmedziť im právo priviesť si do krajiny rodinných príslušníkov. Európska komisia tieto opatrenia považuje za zásah do slobody pohybu.
Cameron v oficiálnom liste, ktorý v utorok zaslal predsedovi Európskej rady Donaldovi Tuskovi, okrem iného píše, že je proti hlbšej politickej a ekonomickej integrácii únie, naopak, chce posilniť právomoci národných parlamentov. Británia vidí problém aj vo vysokom byrokratickom zaťažení a nezmyselných bruselských nariadeniach.
Slovenský veľvyslanec pri EÚ Peter Javorčík tvrdí, že spomedzi Cameronových požiadaviek je možné vnímať ako najcitlivejšiu otázku spojenú s voľným pohybom osôb a postavením občanov ostatných krajín EÚ, ktorí žijú a pracujú v Británii.
Každoročne do krajiny prichádza 300-tisíc prisťahovalcov, vrátane tých slovenských, ktorých je tam aktuálne približne 100-tisíc evidovaných pracujúcich. Cameron chce znížiť počet prisťahovalcov o viac ako polovicu.
Cameron to všetko chce dosiahnuť ešte pred britským referendom, ktoré sa s najväčšou pravdepodobnosťou uskutoční už v júni budúceho roka. V ňom sa Briti majú rozhodnúť, či chcú zotrvať v únii, alebo nie. Pôvodné plány hovorili, že referendum Cameron usporiada v roku 2017, no všetko zmenila utečenecká kríza.
Práve kvôli hrozbe druhej výraznejšej vlny príchodu migrantov do európskych krajín chce usporiadať referendum skôr. Už to nasvedčuje tomu, že o vystúpenie Británie z únie Cameron nemá záujem. Utečenci sú totiž veľmi citlivou témou medzi bežnými Britmi, a to by mohlo viacerých prinútiť v referende vyjadriť únii Nie.
Aktuálne je postoj Britov v európskych otázkach rozpačitý. Prieskumy verejnej mienky naznačujú väčšiu prevahu zástancov zotrvania v únii. Euroskepticizmus však v krajine šíria tamojšie média, najmä bulvár. Tie poukazujú na negatíva spojené s členstvom v únii.
Cameron, naopak, sa bude snažiť v kampani pred referendom poukázať na pozitíva, ktoré prinieslo viac ako 40 rokov trvajúce členstvo Britov v európskom bloku. Požaduje však značné reformy, ktoré sú v únii potrebné na to, aby sa krajiny posúvali smerom vpred a nie vzad.
Británia vďaka členstvu v EÚ získava ročne do svojho rozpočtu podľa Konfederácie britského priemyslu 62 až 78 miliárd libier (v prepočte 86 až 108 miliárd eur), čo predstavuje 4 až 5 percent britského hrubého domáceho produktu. Podľa britských priemyselníkov do dnešného dňa investovali firmy z EÚ v Británii spolu viac ako 1 bilión eur.