Žiadatelia o azyl v prvých troch mesiacoch po podaní žiadosti nesmú v Nemecku pracovať. V ďalších 12 mesiacoch sa síce o prácu môžu uchádzať, zamestnávatelia im však môžu ponúknuť miesto len v prípade, že na neho nemajú kandidáta z Nemecka alebo z inej krajiny Európskej únie.
Opoziční poslanci vyzvali vládu, aby tento zákaz zrušila. „Väčšina utečencov má vysokú motiváciu nájsť si prácu. Nechcú zostať závislí na našom sociálnom systéme,“ povedala poslankyňa za Zelených Luise Amtsbergová.
„Zákaz práce v podstate migrantov núti, aby brali sociálne dávky. Ak chceme, aby sa stali skutočne súčasťou našej spoločnosti, musí sa tento zákaz zrušiť,“ pripojila sa poslankyňa za Ľavicu Sevin Dagdelenová. „Ak zákaz zrušíme, utečenci začnú pracovať. Tým zároveň zoberieme muníciu pravicovým populistom, ktorí utečencov obviňujú zo zneužívania nášho sociálneho systému,“ doplnila.
Konzervatívna únia CDU / CSU kancelárky Angely Merkelovej však doterajší systém obhajuje. „Utečenci sa po príchode k nám najprv musia naučiť nemecky a získať kvalifikáciu v odbore. Napríklad afganský elektrikár sa musí naučiť, ako vyzerajú európske rozvody. Až potom si môžu hľadať prácu,“ povedala poslankyňa za CDU / CSU Andrea Lindholzová s tým, že súčasné zákonné normy sú zmysluplné. Podľa nej by po ich odstránení hrozilo, že zamestnávatelia budú zahnaných odmietať, čo by ich odradilo od ďalšieho hľadania práce a urobilo z nich dlhodobo nezamestnaných.
Nemecké firmy potvrdzujú, že až polovica utečencov nemá dostatočnú kvalifikáciu, aby sa mohla na nemeckom pracovnom trhu uplatniť. Poslanec vládnej sociálnej demokracie (SPD) Matthias Bartko sa preto vyslovil za rozšírenie rekvalifikačných kurzov určených pre utečencov. „Treba si uvedomiť, že polovica z nich má menej ako 25 rokov. Je veľká šanca, že ešte môžu získať dostatočné vzdelanie, len je treba umožniť im bezplatné stáže v podnikoch a najmä im zabezpečiť kurzy nemčiny,“ povedal.