Podľa Muzerguesa je v tejto chvíli potrebné byť veľmi opatrný pri vyvodzovaní konkrétnych záverov z toho, že na mieste útokov bol údajne nájdený pas sýrskeho utečenca. „Hlavnou vecou bohužiaľ je, že organizátori a väčšina aktérov týchto útokov boli zrejme ľudia s francúzskym alebo belgickým občianstvom,“ upozornil. Muzergues je európskym spolupracovníkom Medzinárodného republikánskeho inštitútu (IRI), v telefonickom rozhovore s ČTK však zdôraznil, že nehovorí menom tejto inštitúcie.
Islamský štát sa podľa politológa snaží v Európe – ale aj v Libanone – otvoriť ďalšie fronty, aby svojim protivníkom skomplikoval situáciu vo chvíli, keď sa v Sýrii a Iraku dostal vojensky do problémov. Kurdskí bojovníci sa za leteckej podpory západných krajín dostávajú do strategického mesta Sindžáru.
Práve silnejšia podpora miestnych síl v boji s IS by podľa Muzerguesa mala byť jednou z ciest, ako môžu Francúzsko a Západ na piatkové útoky reagovať. Francúzsky prezident François Hollande ich označil za vojnový akt a dal najavo, že jeho vláda to nenechá bez odozvy. „Je to politické vyhlásenie. Doteraz sa takým výrazom vyhýbali, aby nevyľakali verejnosť. Ale v zásade je to konštatovanie reality,“ myslí si politológ.
Nebezpečenstvo terorizmu v Európe by tak podľa neho mohli zmenšiť reálne úspechy v likvidácii výcvikových táborov IS v Sýrii a Iraku.
"Je suis Charlie” protesters resisted linking terrorism to migration or Islam. Not this time https://t.co/B1NQglner2 pic.twitter.com/n3JAEctNSO
— The Economist (@TheEconomist) 15. Listopad 2015
Treba sa zbaviť džihádizmu
Ďalším aspektom, ktorý bude stáť francúzske a belgické úrady veľa času, peňazí a úsilia, je podľa Muzerguesa nutnosť „dedžihádizovať“ stovky vlastných mladých občanov. Ako príklad uvádza jediného doteraz identifikovaného útočníka z piatku, ktorý je francúzskym občanom už v tretej generácii a pred svojou cestou do Sýrie bol v policajnom hľadáčiku pre drobné prečiny. „Nič z toho nie je nové, je to typický vývoj,“ upozornil.
Krajina preto musí nájsť funkčný spôsob ako tieto osoby rýchlo identifikovať, sledovať ich konanie a snažiť sa ich vrátiť späť do komunity a spoločnosti. Zjavnou chybou podľa neho bolo „kŕmenie beštie“, keď sa v minulosti krajiny Blízkeho Východu – ale aj európske štáty ako Francúzsko – snažili „svojich“ islamistických fanatikov zbaviť tým, že im umožňovali odcestovať do krízových oblastí ako je Afganistan alebo Irak v nádeji, že tam budú zabití alebo sa už nikdy nevrátia.
Migráciu si nemôžeme zamieňať s terorizmom
Do celej problematiky je podľa neho navyše zamotaná súčasná utečenecká kríza. „Realitou je, že migrácia má celkom málo spoločného s tým, čo sa v Paríži stalo. Zároveň je však dobré snažiť sa obmedziť riziká s ňou spojené,“ myslí si politológ.
Bez ohľadu na parížsku tragédiu je podľa neho potrebné, aby európski politici prestali z migračnej krízy „žmýkať emócie“ a realisticky občanom povedali, že prúd utečencov je tak veľký, že ho nemožno úplne zastaviť. „Je však možné ho dostať pod kontrolu. A to je nutné urobiť už kvôli tomu, aby sa čo najviac obmedzili aj prípadné bezpečnostné riziká,“ pripúšťa Muzergues.