Ako vás zasiahli tragické udalosti v Paríži?
Všetci sme šokovaní a smutní. Boli to ohavné činy, ktoré vydesili Francúzov. Ani nás to neobišlo, aj keď sme neboli bezprostredne zasiahnutí teroristami. Mnohí z nás majú v Paríži známych a príbuzných. Obávali sme sa, či sú v poriadku. Našťastie sa im nič nestalo.
Čo sa teraz deje vo Francúzsku?
Vládne tu zvláštna atmosféra. Obávame sa ďalších útokov najmä preto, že Francúzsko ohlásilo, že zintenzívni nálety v Sýrii.
Bojíte sa, že útoky sa zopakujú v takom rozsahu?
Vyhlásenia, že sa zvýšili bezpečnostné opatrenia, nám nestačia. Máme strach. Je jasné, že teroristi, ktorí spáchali ohavnosti v Paríži, plánovali útoky niekoľko mesiacov dopredu. Bolo to celé premyslené, ale nikto im na to neprišiel. Islamský štát je pre nás obrovská hrozba. Vo Francúzsku žije približne päťtisíc ľudí s označením S od bezpečnostných síl, čo znamená mimoriadne nebezpeční. Teroristi, ktorí spáchali piatkové útoky, boli v tejto kategórii. Napriek tomu bezpečnostné zložky štátu nevedeli zasiahnuť.
Neupokojila sa situácia vo Francúzsku po pár dňoch?
V našom v meste ide všetko po starom, necítime rozdiel v každodennom živote. Paríž je však v inej situácii. Mnohí prevádzkovatelia obchodov, reštaurácií či kaviarní zatvorili svoje prevádzky, nevieme, na aký dlhý čas. Je tu hrozba ďalšieho teroristického útoku, mnohí ani nevychádzajú zo svojich bytov. V atmosfére strachu však existuje šľachetnosť. Viac ako dvetisíc Francúzov darovalo krv, aby pomohli zraneným. Stovky dobrovoľníkov pomáhajú v nemocniciach. Solidarita je teraz mimoriadne veľká.
Treba bojovať proti teroristom, ale nie tak, že sa zatvoríme pred celým svetom.
Aké sú teraz nálady Francúzov v súvislosti s prisťahovalcami?
Aj ja som prisťahovalec. Síce tu žijem od detstva, ale narodil som sa vo francúzskej kolónii Polynézii. Stále som vnímaný ako prisťahovalec, aj keď je to lepšie, keď poviem, že môj otec je rodený Francúz. A celkovo tým, že Polynézia je francúzska kolónia, tak nemajú na mňa taký zlý pohľad. Vedel som perfektne po francúzsky, keď sme sem prišli, takže s tým nikdy nebol problém. Možno výzorom nie som typický Francúz, ale ako hovorím, nepociťujem žiadne problémy v súvislosti s tým, že som vlastne imigrantom.
Takže Francúzi nemajú problém s prisťahovalcami?
Majú problém s tými, ktorí sa nechcú začleniť do spoločnosti. Francúzsko je multikultúrna krajina, veľmi otvorená svetu. Problémom je, že najmä moslimovia, ktorí sem prichádzajú, sa nevedia začleniť do našej spoločnosti. Nechcú pracovať, len poberať sociálne dávky. Platí, že čím viac detí, tým lepšie sociálne benefity. Takže sem prichádzajú s deťmi, tetami, babkami, sesternicami.
Moja kamarátka, moslimka, pracovala po príchode do Paríža asi rok za minimálnu mzdu, ktorá dosahuje približne 1,4 tisíca eur, a potom sa rozhodla, že prestane robiť a bude poberať sociálne dávky. Stále jej to vychádza lepšie, ako keby bola zamestnaná. Žije v peknej a pokojnej parížskej štvrti, kde vedie komfortný život. Francúzi si uvedomujú, že bez prisťahovalcov by sa nedarilo ekonomike, lebo sú pre ňu do značnej miery prínosom, ale mnohí z nich sú opakom. Poberajú len sociálne dávky, čo vyvoláva negatívny pohľad na prisťahovalectvo a prispieva napríklad k politickej popularite Mariny Le Penovej, líderky krajne pravicového Národného frontu.
Po atentátoch v Paríži má zrejme väčšiu popularitu.
Žiaľ, je to tak. Už po teroristických útokoch na redakciu Charlie Hebdo v januári tohto roku si jej nacionalistické myšlienky osvojilo veľa Francúzov. Bolo by nešťastím, keby sa dostala k moci. Šíri myšlienky izolácie, čo nie je dobré. Treba bojovať proti teroristom, ale nie tak, že sa zatvoríme pred celým svetom. Žijeme predsa z turizmu, krajina si to dovoliť nemôže. Le Penová sa netají, že je proti moslimom vo Francúzsku, ktorí podľa nej ohrozujú bezpečnosť krajiny. Nie všetci sú však teroristi. Mnohí sa začlenili do spoločnosti, pracujú, vedú normálny život.
Mení sa podľa vás Francúzsko?
Posledné udalosti menia krajinu. Musíme sa vyrovnať s terorizmom – nikto nepochybuje, že je to prvoradá úloha. Nechceme žiť v strachu. Nemali by sme však šíriť nenávisť voči prisťahovalcom, pretože tu žijú mnohé roky veľké komunity imigrantov a doteraz neboli veľké problémy. Ďalej si myslím, že Európa by sa mala spojiť, ukázať solidaritu s Francúzskom. Je to nádherná krajina s otvorenými a srdečnými ľuďmi, so skvelým jedlom a vínom. Francúzske mestá majú svoju zvláštnu vôňu a atmosféru, Paríž bol vždy mestom zaľúbených. Tak by to malo zostať, nechceme, aby sa z krajiny a hlavného mesta stalo miesto strachu z nečakaných teroristických útokov.
Otázky a odpovede
- Koľko žije vo Francúzsku moslimov?
Ťažko povedať. Oficiálny údaj neexistuje, lebo pri sčítaní obyvateľstva je zakázané pýtať sa na náboženstvo a odhady sa výrazne rozchádzajú. Médiá zvyčajne uvádzajú, že ich je 5 až 6 miliónov. Moslimská obec tvrdí, že k islamu sa hlási až 7 miliónov ľudí. Francúzsky expert Jean-Paul Gourévitch dokonca usudzuje, že v krajine sa nachádza viac ako 7,7 milióna moslimov. (Francúzsko má približne 64 miliónov obyvateľov.)
- Aký majú moslimovia pôvod?
Väčšina má korene v Alžírsku, Maroku a Tunisku. Mnohí sa už narodili vo Francúzsku ako potomkovia prisťahovalcov. Bývajú príslušníkmi prvej, druhej či tretej generácie. O Francúzsku sa hovorí, že je krajinou, v ktorej sa moslimovia najlepšie začlenili do spoločnosti spomedzi všetkých štátov v Európe.
- Majú moslimovia politickú stranu, keďže môžu tvoriť približne možno až desatinu populácie vo Francúzsku?
Nemajú – nezaložili si. V krajine funguje zhruba 2 500 moslimských združení, ktoré zastrešuje Francúzska moslimská rada.
- Koľko je mešít na francúzskom území?
Zhruba 2 200. Dalilovi Boubakeurovi, predsedovi Francúzskej moslimskej rady, sa to však máli. „Potrebujeme zdvojnásobiť počet mešít v najbližších dvoch rokoch, pretože dostatočne nezodpovedajú počtu moslimov vo Francúzsku,“ vyhlásil na jar tohto roku. Nie je jasné, z akých zdrojov by sa výstavba zaplatila. Francúzsko ako sekulárny štát zakazuje priame financovanie stavania modlitební akéhokoľvek náboženstva. Vláda sa pritom usiluje, aby peniaze na tieto účely neprichádzali zo zahraničia.
- Aký je vo Francúzsku postoj k moslimom v krajine?
Prieskum z roku 2014 ukázal, že 72 percent opýtaných sa kladne pozerá na moslimskú menšinu (bolo to najlepšie hodnotenie z celej Európy, kde sa robila anketa). Na druhej strane, pred dvoma rokmi vyplynulo, že 26 percent respondentov považuje islam za zlučiteľný s francúzskou spoločnosťou. (Naopak, o katolíckej viere si to myslelo 89 percent opýtaných a o judaizme 75 percent.)
(čap)