Posilnenie vonkajších hraníc je len čiastočné riešenie

„Vracia sa k nám otázka, nakoľko sa máme o Sýrii rozprávať s Bašárom Asadom, s Ruskom,“ povedal pre Pravdu francúzsky analytik Martin Michelot. „Je to nevyhnutné zlo. Ale buďme opatrní. Robíme to v situácii, keď v zásade nemáme žiadne páky na to, ako ju ovplyvniť,“ uviedol výskumný riaditeľ inštitútu Europeum.

, 18.11.2015 15:00
migranti, utečenci Foto:
Po útokoch v Paríži sa v EÚ ešte zvýrazní debata o posilnení vonkajšej hranice únie. Na snímke utečenci z Turecka pristávajú na gréckom ostrove Lesbos.
debata (32)

Čo môžu z politického hľadiska znamenať útoky v Paríži pre Európu? Mnohí pozorovatelia po nich dávajú ešte väčšiu šancu Marine Le Penovej, že vyhrá na budúci rok prezidentské voľby. Celkovo sa očakáva, že sa posilnia extrémisti a možno to bude mať vplyv aj na britské referendum o pokračujúcom členstve v Európskej únii.
Vo Francúzsku sa v skutočnosti zdá, že Národný front Le Penovej stratil. Vyjadroval sa unáhlene, ako je potrebné nájsť páchateľov aj politikov, ktorí sú za to zodpovední. Hovorí, že oni už roky také niečo očakávali. Lenže to nie je vhodné v momente národnej solidarity. Máme štátny smútok. Ale aj konzervatívny kandidát Nicolas Sarkozy povedal, že všetci ľudia, ktorí sú sledovaní, by sa mali zdržiavať na miestach svojho trvalého pobytu a mali by nosiť elektronické náramky. V situácii, v ktorej sme, sú takéto výroky nevhodné. Útoky však budú mať dosah na hlbšie delenie francúzskej spoločnosti. Nechcem robiť unáhlené závery, či to povedie aj k väčším názorovým rozdielom v Európe. Dúfam, že nie.

Viniť z útokov utečeneckú krízu si vyžaduje naozaj veľkú dávku fantázie.

Ako zabrániť tomuto deleniu?
Verím, že v Európe budeme vnímať to, čo sa stalo, ako útok na naše základné hodnoty. Je to niečo, čo by nás mohlo spájať. Samozrejme, sme svedkami strašenia ľudí, bojíme sa ísť von, na futbal, na koncert. Obávame sa, že teroristi môžu zaútočiť znova. Takže vidím, že naše obavy môžu vzklíčiť a nebudeme jednotní. Na druhej strane by sme mali pochopiť, že ak ukážeme, že sa bojíme, nie je to dobrá reakcia.

Jeden či dvaja útočníci prekročili európske vonkajšie hranice. Bude to mať vplyv na to, ako rieši Európa utečeneckú krízu?
Uzatváranie hraníc je jednoduché riešenie veľmi komplikovaného problému. Určite nie je dôvodom útokov, že máme otvorené hranice medzi Francúzskom a Belgickom. Nájdený pas pri jednom z útočníkov pri Stade de France bol falošný. Nerobme unáhlené závery. Len to prispieva k šíreniu strachu. Odsudzujem, keď to politici robia. Samozrejme, debatu o posilnení vonkajších hraníc EÚ sme tu mali už predtým.

Prvý podpredseda Európskej komisie Frans Timmermans minulý týždeň o tom hovoril v Prahe. Debata o tom bola na summite vo Valette. Musíme posilniť vonkajšie hranice a pomôcť Grécku a Taliansku. Lenže tajné služby zatiaľ nehovoria o prepojení migrácie a terorizmu. Ak to vôbec niekedy takto povedia. Takže na jednej strane niečo o tom hovoria niektorí politici, ale je množstvo iných, ktorí s tým nesúhlasia. Okrem toho sú tu niektoré skutočnosti, ktoré príliš nie sú v médiách.

Čo tým myslíte?
Napríklad, že teroristi zasiahli aj časť Paríža, kde chodia mladí ľudia von. Väčšina z nich sú ľavicovo zameraní. Do veľmi veľkej miery sú to ľudia, ktorí sú za to, aby sme pomohli utečencom. Takže uvidíme, ako sa po útokoch bude Francúzsko pozerať na utečeneckú krízu. Treba tiež pripomenúť, že podľa svedkov útočníci hovorili o Iraku, Sýrii a Islamskom štáte. Obviňovali Francúzsko z toho, že sa zapojilo do boja proti terorizmu. Boli to teda útoky proti tomu, čo Francúzsko reprezentuje. Proti tomu, čo robí.

Prepojila sa tým domáca a zahraničná politika, čo je moment, s ktorým budeme musieť počítať. Viniť z útokov utečeneckú krízu si vyžaduje naozaj veľkú dávku fantázie. Väčšina útočníkov boli Francúzi a Belgičania. Nemá to súvis s utečeneckou krízou. Týka sa to skôr sociálnej situácie vo Francúzsku a v Belgicku. Podobne to bolo aj pri útoku na Charlie Hebdo. Boli to ľudia s európskymi pasmi.

Reakcie sú však také, že aj keď utečenci nie sú teroristi, je ich tak veľa, že sa medzi nimi džihádisti schovajú a my ich nevieme identifikovať. Existujú obavy, že tok migrantov je taký veľký, že aspoň zopár z nich môže byť problémom.
Neobviňujem ľudí z toho, že takto uvažujú. Je však zodpovednosťou politikov, aby povedali, že na tom pracujú, že sa snažia identifikovať problematické osoby. Tento druh líderstva nevidíme. Najmä nie v strednej Európe. Som presvedčený, že sa dajú získať politické body aj na tom, že veci ľuďom vysvetľujete, nielen tým, že ich strašíte. Že im dáte priestor na vlastné rozmýšľanie. Aj vo Francúzsku sme počuli mnohé tvrdé slová od politikov. Ale je mimoriadne dôležité, že Francúzi môžu povedať, čo pre nich ich krajina znamená.

Už ste spomenuli debatu o posilnení vonkajších hraníc. Ktorým smerom sa teraz bude vyvíjať? Silnejú hlasy, že by sa Európa mala snažiť úplne uzavrieť, nikoho nevpustiť na svoje územie.
Určite bude Európska únia posilňovať vonkajšie hranice. Je do debata pre všetkých 28 členských štátov. A do tej diskusie musíte zapojiť aj Blízky východ. Aj posilnenie ochrany vonkajších hraníc je však len jedným z čiastočných riešení. Je to iba odpoveď na väčšiu krízu v regióne. Už v minulosti sa diskutovalo o posilnení hraníc.

Ale boli to debaty v pokojnom období. Dá sa tiež povedať, že európske inštitúcie nie sú vybudované tak, aby boli pripravené na napäté časy. Súhlasím, že sa musíme zaoberať koreňmi problémov. Lenže pri tom sa nám vracia otázka, nakoľko sa máme o Sýrii rozprávať s Bašárom Asadom, s Ruskom. Je to nevyhnutné zlo. Ale buďme opatrní. Robíme to v situácii, keď v zásade nemáme žiadne páky na to, ako ju ovplyvniť.

© Autorské práva vyhradené

32 debata chyba
Viac na túto tému: #hranice #utečenecká kríza #útoky v Paríži
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy