Po útokoch v Paríži sme svedkami sprísnených bezpečnostných opatrení a razií proti podozrivým. Toto je viditeľné. Na čo sa však v prvom rade teraz zameriavajú bezpečnostné zložky a tajné služby, čo je možno menej na očiach?
V prvom rade sa pozornosť sústredí, aby sa čo najrýchlejšie podarilo spojiť útočníkov s ich kontaktmi. Teda so spoločníkmi, ktorí im pomáhali s logistikou, mohli ich ubytovať, zaobstarali im jedlo. Čokoľvek. Je potrebné dostať týchto ľudí mimo hry. Je to životne dôležité. Samozrejme, zásadná je výmena spravodajských informácií. Tu by mal by kľúčovým hráčom Europol. Môže analyzovať informácie, ktoré majú jednotlivé krajiny, a porovnávať ich so správami, ktoré postupne dostáva.
Musí sa to diať rýchlo. Aj preto vidíme razie vo Francúzsku. Bezpečnostné zložky „klopú“ na dvere, aby získali informácie a spojili ich s tým, čo sa deje. Čelíme spoločnému nebezpečenstvu. Výmena spravodajských informácií je preto dôležitá aj v širšej medzinárodnej rovine. A podstatný by mal byť aj diplomatický rozmer. Aby európske krajiny a USA spolupracovali s Ruskom a, naopak, ako sme to videli vo Viedni pri rozhovoroch o Sýrii. Aj s Moskvou je do istej miery možná výmena spravodajských informácií.
Ako vyzerá vyšetrovanie útokov?
Zbierajú sa dôkazy, dokumentácia, preverujú autá, analyzujú sa informácie z počítačov, mobilných telefónov. Kto bol kontakt, kto komu volal. Je to obrovská operácia. Len z piatkových útokov máme šesť miest činu, ktoré je potrebné zabezpečiť a preveriť. Opäť hovoríme aj o spolupráci so zahraničím. V Británii zasadla COBRA, krízový štáb politikov a bezpečnostných agentúr. Jednou z otázok bolo, ako pomôcť Francúzsku. Ako som spomenul, je potrebné konať rýchlo, aby sme dokázali určiť sieť kontaktov útočníkov.
Keď hovoríte o spoločníkoch, povedali ste, že je ich veľmi dôležité nájsť, vedieť, kto pomáhal útočníkom. Nakoľko sa však dá očakávať, že budú mať k dispozícii užitočné informácie? Ako funguje takáto sieť? Pravdepodobne nie všetci vedia všetko o útokoch, ale každý má v tejto sieti nejakú čiastkovú úlohu. Zaobstarať autá, doručiť zbrane a podobne.
Áno, približne tak to funguje. Islamský štát (ISIL) určite ráta so snahou bezpečnostných zložiek o odhalenie. V rámci teroristických buniek sa zdieľa len minimum informácií. Jednotliví členovia nevedia všetko o pripravovaných plánoch. Klasickým príkladom toho bola Írska republikánska armáda (IRA). Tá prakticky vytvorila príručku, ako by mali informácie prúdiť. Ani štyria-piati ľudia, ktorí spolupracovali, neraz nevedeli všetko o plánoch.
Takže keď ich zatkli, vždy bolo potrebné ďalej pátrať. V Paríži boli útoky koordinované. Tak to vyzerá. Páchatelia však mohli posledné kompletné inštrukcie dostať až relatívne krátko pred atentátmi. Aby sa zabránilo úniku informácií. Keď sa vrátim k pôvodnej otázke, tak jednotliví spoločníci útočníkov možno nevedia všetko o operácii, ktorá sa uskutočnila. Asi vedia len to, čo bolo nevyhnutné pre ich úlohu, čo však stále môže byť užitočná informácia.
Potrebujeme bezpečnosť, ale musíme myslieť aj na slobody. Vždy sa to hovorí, ale je to skutočnosť. Keď začneme s veľkými záťahmi, so zatváraním hraníc, s potláčaním slobôd, tak je to víťazstvo pre terorizmus.
Skúsme teraz uvažovať ako ISIL. Jeho ľuďom sa podaril útok. Výsledkom sú však bezpečnostné opatrenia a razie, vyšetrovanie. Ako v tomto prípade bude Islamský štát postupovať ďalej?
ISIL teraz zhodnotí operáciu. Čo znamená pre jeho prítomnosť v Európe. Bude pozorne sledovať, koho z jeho ľudí sa podarilo zatknúť a kto je stále na slobode. Na základe toho bude hodnotiť, ktoré jeho zdroje boli kompromitované. A ktoré sa dajú stále použiť. Podľa toho zváži, akú silu stále má. Keď sa chce ISIL pustiť do konfliktu, bude zvažovať, čím disponuje.
Ak sa pozeráme na razie a zatknutia v Európe, dalo by sa toho usúdiť, že Islamský štát je oslabený, minimálne v krátkodobom horizonte. ISIL musí momentálne bojovať na viacerých frontoch. Z pohľadu Islamského štátu hovoríme minimálne o dvoch operáciách. Jedna je v Sýrii a Iraku. Druhá je mimo tohto záberu, teda na území Európy. Musí teda svoj postup hodnotiť aj z rôznych hľadísk. A, mimochodom, aj naša reakcia musí mať viac dimenzií.
Ako to myslíte?
Aj my hodnoťme, čo robí Islamský štát, aké ma kapacity, možnosti. Potrebujeme bezpečnosť, ale musíme myslieť aj na slobody. Vždy sa to hovorí, ale je to skutočnosť. Keď začneme s veľkými záťahmi, so zatváraním hraníc, s potláčaním slobôd, tak je to víťazstvo pre terorizmus. Potrebujeme rovnováhu. Bezpečnosť a slobodu.
Opísali ste, že Islamský štát teraz bojuje na dvoch frontoch. Čo teda bude prioritou ISIL? Viac útokov, teda vytvoriť chaos a vytvárať na nás čoraz väčší tlak? Alebo sa skôr dá predpokladať, že Islamský štát sa teraz stiahne, jeho ľudia zalezú takpovediac hlbšie do podzemia, aby prečkali, kým utíchne súčasná poľovačka?
Je to zaujímavá otázka. Samozrejme, keď bude mať ISIL šancu v tejto chvíli niečo urobiť, tak sa na to odhodlá. Vidíme, čo sa deje vo Francúzsku, v Belgicku aj inde. Všade sú posilnené bezpečnostné opatrenia. Keď ISIL dokáže uskutočniť útok aj za takýchto okolností, tak to bude preň úspech. A bude to aj odkaz pre nás: Aj keď ste výrazne posilnili bezpečnosť, stále vás môžeme zasiahnuť. Som presvedčený, že možnosť podniknúť ďalšie útoky ISIL určite výrazne zvažuje. Aj preto, že to nemusí byť náročné. Stačia automatické zbrane, ručné granáty a civilné ciele, ktoré je jednoduché zasiahnuť.
Cieľom ISIL by teda opäť mohli byť najmä civilisti? Alebo by sa Islamský štát mohol odhodlať aj na útoky proti bezpečnostným zložkám, možno politikom?
Keď hodnotíte, čo by sa mohlo stať, máte na stole všetky možnosti. Ale takisto sa pozeráte na to, aký bol postup teroristov v minulosti. Hľadáte v ich konaní nejaký systém. Základom je minimálna komunikácia medzi operatívcami a sústredenie sa na relatívne jednoduché ciele. Čim zložitejší plán chcete pripraviť, do ktorého zapojíte viac ľudí, tým skôr sa vám môže stať, že na to niekto príde. Že vás tajné služby zachytia.
Upriamiť pozornosť na jednoduché civilné ciele je preto výhodné. Okrem toho zabíjanie obyčajných ľudí len zvyšuje strach v spoločnosti. Ukážkou sú útoky v Paríži. Teroristi vraždili pri futbalovom štadióne, v reštaurácii, na koncerte. Bežné miesta. Preto ľudia rozmýšľajú, že pri ďalšom útoku to môže byť ktokoľvek. O tom je spomenutý faktor strachu v spoločnosti. Myslím si teda, že terčom budú aj naďalej najmä civilisti. Vyplýva to z doterajšieho správania teroristov.
Útoky v Paríži boli úspechom ISIL z toho hľadiska, že spôsobili masakru a šíria strach. Stretol som sa však aj s názorom, že boli v skutočnosti ukážkou slabosti Islamského štátu, ktorý je v Sýrii a Iraku pod veľkým tlakom. Ako to hodnotíte?
Povedal som už, že ISIL bojuje na viacerých frontoch. V Sýrii a Iraku naozaj stratil časť území. Americký útok zlikvidoval aj Džihádistu Johna. ISIL vidí, že ani vo vlastnom sídle Rakká v Sýrii nie je bezpečný. Okrem toho Islamský štát bojuje aj so všetkými ostatnými. So sýrskymi rebelmi, s Al-Kajdá, s Kurdmi.
Je Islamský štát smrteľnou hrozbou pre európsku civilizáciu?
Nie je šanca, že by ISIL mal schopnosť vytvoriť kalifát mimo oblasti, kde teraz pôsobí. Ani v Sýrii a Iraku v tejto chvíli územne Islamský štát nepostupuje. V Európe sme mali len niekoľko veľkých útokov, čo je vzhľadom na situáciu pomerne dobré. Hlavným nebezpečenstvom sú nasledovníci ISIL. Islamský štát má brilantnú komunikačnú stratégiu. Dokáže verbovať ľudí po celom svete. A majú na to len internet. Z hľadiska veľkosti územia, ktoré by mohol mať Islamský štát pod kontrolou, však majú teroristi obmedzené možnosti.