Pravdepodobný hlavný plánovač útokov Abdelhamid Abaaoud cestoval do Sýrie a späť, bol v Nemecku, z Belgicka prišiel do Francúzska. Mali by sme na základe toho premýšľať, ako a či meniť schengenskú zónu voľného pohybu osôb?
Ak sa pozeráme na teroristické útoky, tak v prvom rade sa musíme zaoberať spoluprácou tajných služieb, čo súvisí s ochranou hraníc. Ako sme videli aj pri útokoch v Paríži, ale aj pri tom, čo sa stalo v uplynulých rokoch vo Francúzsku a v Belgicku, tak väčšinou išlo o páchateľov, ktorí boli známi polícii a tajným službám.
Bezpečnostné zložky ich však pokladali maximálne za malú teroristickú hrozbu. Nepredpokladali, že môžu byť takí nebezpeční. Takže aj keď posilníme ochranu vonkajších a vnútorných hraníc, neznamená to, že tým vyriešime načrtnutý problém. Nehovorím tým, samozrejme, že by sme bezpečnosť hraníc nemali zvýšiť.
Ako teda riešiť problém, ak niekoho máte na zozname podozrivých, ale neznamená to, že ho môžete len tak zatknúť?
Je to veľmi zložité, čo sa týka boja s terorizmom. Najmä skutočnosť, že bezpečnostné zložky musia momentálne sledovať obrovské množstvo ľudí, pri ktorých hrozí možnosť, že budú nebezpeční. Znamená to, že je potrebné zhodnotiť, kto je prioritou, na čo sa sústrediť, aké informácie si vymieňať s inými krajinami.
Už samotný tento proces je určite náročný.
Áno, a okrem toho stále nie celkom rozumieme tomu, ako funguje proces radikalizácie. Teda ako jej predchádzať či ju včas odhaliť. Napríklad keď niekto sleduje teroristické videá na internete, znamená to, že skutočne začne niečo plánovať a na útok sa aj odhodlá?
V tomto zmysle čelia najmä belgické úrady vážnej výzve. Na počet obyvateľov majú veľmi veľa ľudí, ktorí bojujú v Sýrii. V tomto prípade by bolo dobré, keby sme mali presnejšie procedúry pri ľuďoch, čo opúšťajú Európu, teda aby sme vedeli, kam idú. Najmä keď to je Sýria či Líbya.
Takéto informácie by sa hodili v prípade, keď máme zhodnotiť hrozbu, ktorú niektorí ľudia môžu predstavovať.
Znamená to, že bezpečnostné zložky by mali vedieť viac o tom, kam ľudia cestujú?
Privádza nás to k registru pasažierov v leteckej doprave. Keby sme mali takýto európsky zoznam, mali by sme viac informácií, odkiaľ a kam cestujú potenciálni teroristi. A opäť sa vrátim k tomu, že takýchto ľudí je teraz veľmi veľký počet.
Niektorí z nich môžu mať úplne legitímny dôvod na to, aby cestovali. Iní zase majú nebezpečné úmysly, napríklad už chcú absolvovať tréning na teroristický útok. Je potrebné zhodnotiť ich úmysly, nakoľko sú nebezpeční. No zase, ako som už povedal, práve toto je výzva. Najmä keď sa títo ľudia pohybujú z miesta na miesto a strácame o nich prehľad.
Skutočne potrebujeme zdroje na to, aby sme boli schopní analyzovať všetky dáta, sledovali každú stopu a mali sme na istý čas pod dohľadom nebezpečných ľudí. Do toho ešte prirátajte problémy s bezpečnosťou cestovných dokladov. V boji proti terorizmu je ideálne, keď máte k dispozícii informácie priamo od ľudí v teréne a zároveň sledujete komunikáciu.