Tí už stihli za posledné roky zasadnúť nielen do europarlamentu, ale aj do mnohých európskych parlamentov. Ekonómovia v tomto smere upozorňujú, že otázka migrácie sa doteraz riešila lepšie v USA ako v Európe.
V Amerike sú si totiž všetci vedomí, že ak sa nepostarajú sami o seba, spôsobia si vážne ťažkosti. Európa doteraz lákala na takú formu migrácie, ktorá sa nezameriava na integráciu do pracovného trhu, ale využívanie neoptimálne nastaveného systému sociálnej pomoci.
USA dokážu ročne integrovať asi milión migrantov. Len do Nemecka by ich v tomto roku malo prísť ešte viac, čo zaťaží jeho rozpočet sumou až dvadsať miliárd eur. Kým v USA sa migranti začleňujú do domácej ekonomiky, napríklad vo Francúzsku si vytvárajú uzatvorené subkultúry.
Riešením súčasného enormného prílevu migrantov do Európy je aj prísnejšie kontrolovanie tých, ktorí prekročia hranice štátov. Nepripustiť však stav, ktorý chcú extrémisti dosiahnuť – nikoho cudzieho za hranice štátu nevpustiť a vyhnať všetkých, ktorí sem nepatria.
Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) nedávno upozornila, že narastajúce problémy s migrantmi a s tým spojené bezpečnostné riziká vyrieši únia iba spoločným postupom. „Je potrebná jednota, väčšia integrácia Európy. Žiadna krajina súčasné problémy nevyrieši sama,“ odznelo z úst viacerých európskych politikov na nedávnom Tatra summite v Bratislave, ktorý sa primárne venoval utečeneckej kríze.
"Únia začína smerovať k nacionalizmu, čo sa absolútne prieči samotnej filozofii, prečo jednotné spoločenstvo štátov vôbec vzniklo. Napriek slabinám, ktoré únia má, myslím teraz na nezodpovednú hospodársku politiku, ktorú v minulých rokoch nikto neustrážil, priniesla mier a relatívnu ekonomickú stabilitu na európskom kontinente za posledných takmer 60 rokov.
Návrat k nacionalistickému nepriateľstvu, ktoré charakterizovalo obdobie pred koncom druhej svetovej vojny, by bol katastrofou pre budúcnosť Európy," povedal pre Pravdu Christian Schweiger, profesor na katedre medzinárodných vzťahov na Durhamskej univerzite vo Veľkej Británii.
Kríza ako živná pôda
Prvým impulzom pre nárast popularity extrémistickej krajnej pravice bol nástup finančnej krízy, ktorá znížila životnú úroveň bežných ľudí, čo vyhnalo nespokojných Európanov protestovať do ulíc miest.
Práve nespokojnosť Európanov so zvyšovaním daní a uťahovaním opaskov, ktoré im posledné roky stenčovali peňaženky a krátili rodinné rozpočty, sa do veľkej miery podpísali aj pod silnejúce postavenie európskych nacionalistov.
„Doteraz však po nástupe k moci tieto strany nikdy nesplnili svoje sľuby,“ hovorí Jaroslav Brzoň, investičný stratég spoločnosti Best Buy Investment. Často ide o krajne pravicové či populistické strany. Líšia sa ideológiou, otázkami, na ktoré kladú dôraz, ako aj celkovým vystupovaním samotných straníckych lídrov.
„V niektorých prípadoch ide o sociálne konzervatívne, nacionalistické až xenofóbne strany. Ďalšie kombinujú xenofóbiu či kritické postoje voči EÚ s ekonomickým liberalizmom,“ vysvetľuje Radovan Geist, analytik portálu Euractiv.
Môže ísť aj o veľmi úzko zamerané politické iniciatívy či hnutia. Každá z týchto strán oslovuje svojich voličov niečím iným. Jediným spoločným menovateľom je, že sú schopné ťažiť zo súčasnej krízy zastupiteľskej demokracie spojenej s nekontrolovateľným príchodom migrantov do Európy, hrozby teroristických útokov, reagujú na stále vysokú nezamestnanosť, a to najmä medzi mladými ľuďmi, a z nedôvery k tradičným politickým stranám.
"Extrémistické populistické strany sa dostanú k možnosti prerozdeľovania, a prerozdelia peniaze najjednoduchšou formou rôznymi úplatkami svojim voličom. Ktorý rodič je lepší? Ten, ktorý svojmu dieťaťu kúpi to, čo dieťa chce hneď teraz? Alebo ten, ktorý mu to odoprie a sporí mu na štúdium, na budúcnosť a snaží sa ho viesť k sebadisciplíne?
Byť prvým rodičom je jednoduchšie, pretože ho dieťa ihneď ocení. Druhým rodičom je byť múdrejšie, pretože ho dieťa ocení až dospeje a bude mať lepší základ pre život. V prvom prípade je rodič nerozvážny hospodár, v druhom múdry sporiteľ.
Populistické strany sú nerozvážnymi hospodármi, ktorým ide u aktuálnu priazeň bez dlhodobého konceptu. V čase krízy a vysokej miery nezamestnanosti spojenej s bezpečnostnými rizikami v súvislosti s utečeneckou krízou si získavajú voličskú priazeň. Neskôr ich to však dobehne," doplnil Brzoň.
Le Penovej popularita rastie
Práve po posledných krvavých útokoch v Paríži rastie popularita francúzskej nacionalistickej strany Mariny Le Penovej, ktorá najnovšie nechce prijímať do krajiny žiadneho prisťahovalca. Podobne sa stupňuje popularita aj nemeckej strany Alternatíva pre Nemecko, ktorá má podobný program ako strana Le Penovej.
Francúzsky premiér Manuel Valls pritom nedávno varoval, že predsedníčka ultrapravicového Národného frontu by mohla zvíťaziť v prezidentských voľbách v roku 2017. Vyhlásil, že sa preto obáva o svoju krajinu.
„Nechceme Le Penovú, zatvorila by úplne hranice a vyhostila všetkých prisťahovalcov z krajiny, lebo všetkých považuje za teroristov. Je veľmi extrémna v názoroch. Myslím, že François Hollande je dobrým prezidentom, ktorý nás hádam vyvedie von zo súčasných problémov,“ povedal pre Pravdu Francúz Guillaume Hamelin.
Vysoký počet cudzincov a sprievodné problémy spojené s ich integráciou sa odrazili v prenikaní témy imigračnej a integračnej politiky do verejných diskusií. Keďže určité skupiny prisťahovalcov sa v západných spoločnostiach začali vnímať ako problém, kritizovať vládu za neúspechy v týchto oblastiach verejnej politiky sa stalo úspešným nástrojom na zvyšovanie svojich preferencií.
O náraste extrémizmu v EÚ sa hovorí od začiatku dlhovej krízy. Spojenie prílevu nelegálnych imigrantov a pomalý ekonomický rast sú dobrým predpokladom na rast preferencií európskych populistov aj do budúcna.
"Nárast alternatívnych hnutí je spojený s poklesom podpory tradičných strán, ktorý vidíme postupne od roku 2008. V dôsledku nedávnych teroristických útokov vo Francúzsku sa dá tiež očakávať, že extrémne pravicové strany budú získavať v Európe popularitu.
Okrem masívnej eurofóbie, ktorá vypukla po ostatných európskych parlamentných voľbách v máji 2014, ukazujú prieskumy verejnej mienky v tomto roku aj na hrozbu ďalších protieurópskych skupín, ktorých zástupcovia by mohli pribudnúť v budúcnosti aj v riadiacich inštitúciách EÚ," skonštatoval Schweiger.
V štátoch západnej Európy možno pozorovať nárast popularity pravicových populistických strán od druhej polovice osemdesiatych rokov 20. storočia. Zatiaľ čo pôvodne išlo o strany prítomné len v niektorých štátoch (Národný front vo Francúzsku, Liga severu v Taliansku, SVP vo Švajčiarsku, FPÖ v Rakúsku alebo Fremskrittspartiet v Nórsku), pričom v politologických kruhoch boli považované za subjekty protestných voličov s dočasnou popularitou, postupne sa rozšírili aj do iných štátov.
V rozpore s očakávaniami voličské preferencie pravicových populistických strán aj v súčasnosti naďalej rastú alebo sa udržiavajú na vysokej úrovni. Dôkazmi sú volebné úspechy uvedených strán, ale v posledných rokoch aj Pravých Fínov, Švédskych demokratov alebo Strany pre slobodu v Holandsku.
Vlečúca sa kríza ako olej do ohňa
Faktorov, ktoré nahrávajú extrémistom, je okrem posledných teroristických útokov a príchodu migrantov do Európy viacero. V prvom rade je to vysoká nezamestnanosť, najmä mladých ľudí. Domácnostiam chýba viditeľnejšie zlepšenie ich situácie a nevidia ho ani v nasledujúcich rokoch, hlavne v krajinách na periférii eurozóny.
Nezamestnanosť by pritom do roku 2019 mala zostať okolo 18,5 percenta v Španielsku, 12,7 percenta v Grécku či 11,3 percenta v Portugalsku. Pritom podiel ľudí, ktorým hrozí chudoba, už dosahuje v priemere 23 percent, u mladých dokonca 29,7 percenta.
V Grécku prišla v januári tohto roka k moci radikálna ľavicová strana Syriza, ktorá svojím konaním priviedla krajinu k bankrotu a hrozil jej odchod z eurozóny. V nedávnych parlamentných voľbách opäť získala podporu verejnosti.
K rastu radikálnych, populistických a extrémistických strán prispievajú najmä vo vysoko zadlžených krajinách na juhu Európy úsporné opatrenia nariadené zo strany medzinárodných veriteľov, tzv. Trojky.
Od roku 2008 tak napríklad daň z príjmu stúpla o 9 percent v Grécku, Španielsku a na Cypre a o 7 percent v Portugalsku. Analytici upozorňujú aj na čoraz väčšie roztváranie nožníc medzi bohatými a chudobnými. Aktuálne totiž platí, že chudobní chudobnejú a bohatí majú stále viac.
„Rast sociálnych rozdielov oslabuje vnútornú súdržnosť spoločnosti. Ak stále viac ľudí prestáva veriť v spravodlivosť spoločnosti, v ktorej žijú, ťažko od nich možno očakávať, že budú podporovať politický mainstream, ktorý opakuje, že je to tá jediná spoločnosť, ktorú môžu dostať,“ poznamenal Geist.
Priestor populistickým a extrémistickým stranám dali a narušeniu dôvery v tradičné strany dopomohli aj rôzne politické škandály v jednotlivých krajinách. V Španielsku aféra zaťa kráľovského páru Inakiho Urdangarina obvineného zo sprenevery verejných financií poškvrnila česť kráľovskej rodiny.
Kým bývalý portugalský premiér José Socrates je obvinený z korupcie, prania špinavých peňazí a daňových únikov, francúzska vláda musela v posledných mesiacoch čeliť problému s neplatením daní.
Sľuby a realita
Analytici upozorňujú, že ani extrémisti nakoniec svoje silné predvolebné vyhlásenia nenapĺňajú. Už v nedávnej minulosti sa ukázalo, že populistické strany a extrémne pravicové strany v Európe, ktoré zasadli do parlamentov, zvyčajne rýchlo stratili podporu ľudí. V týchto stranách takisto viac vidieť mocenské boje v rámci strany, čo je v tradičných stranách v menšej miere, respektíve neohrozujú tým samotnú existenciu strany.
„S krízou postupne rástol populizmus a na sile získavajú postupne aj neofašistické strany. Hlavnou agendou týchto strán je nenávisť voči migrantom, žiadateľom o azyl, utečencom, Rómom a lokálnym národnostným menšinám, a to najmä, ak sú inej farby pleti. Ich témou sa stali aj príjmové rozdiely medzi ľuďmi, ktoré sa rokmi zväčšujú. Tieto strany sa dnes nespoliehajú iba na voličov strednej vrstvy, ale aj na voličov pracujúcej triedy, ktorí sa cítia vylúčení z politického systému. Očakávam, že strany ako britská UKIP, nemecký AfD alebo francúzsky Národný front budú naďalej naberať na politickej sile, najmä pre pomalé riešenie súčasných problémov v Európe tradičnými politickými stranami,“ dodal Schweiger.