USA Ankare: Bombardujte teroristov, a nie Kurdov

Ostrá kritika Washingtonu na adresu Ankary ohľadne jej boja proti teroristom z IS ostala v tieni mediálnych informácií o nasadení amerických špeciálnych jednotiek v Iraku a následne aj v Sýrii. Pritom autor tvrdých slov, minister obrany USA Ashton Carter, sa ešte pred niekoľkými dňami postavil bez akýchkoľvek dôkazov v prípade zostrelenia ruského bombardéra nad Sýriou na stranu Ankary.

03.12.2015 09:15
Ash Carter, Foto: ,
Minister obrany USA Ashton Carter počas rozpravy branného výboru Snemovne reprezentantov amerického Kongresu.
debata (108)

Za to prvú časť dôkazov o prepojení Ankary s teroristami z IS v Sýrii, ktoré žiadal prezident Erdogan, poskytli v stredu ruskí generáli. Carter o tom pravdepodobne vedel vopred, a tak v predstihu verbálne zaútočil na Ankaru.

„Turecko musí urobiť viac v boji s IS. Hlavne sa to týka hranice so Sýriou,“ citujú agentúry slová ministra prednesené na rokovaní branného výboru Snemovne reprezentantov amerického Kongresu. Podľa Cartera práve cez hranicu so Sýriou prechádzajú ozbrojenci a je zároveň miestom, ktorým prúdi aj náklad pre teroristov.

„Turci môžu urobiť viac pre bezpečnosť. A chápe to aj Erdogan. Zároveň by sme chceli, aby Turecko útočilo proti IS, a nie proti Strane kurdských pracujúcich,“ dodal šéf Pentagonu. Nezabudol pritom pripomenúť, že ide „o teroristickú organizáciu“. USA by však napriek tomu vraj chceli vidieť viac tureckých aktivít v boji s IS.

Cartera podporil aj Lawrence Korb, bývalý asistent ministra obrany USA, ktorý pre ruskú agentúru Sputnik povedal: „Operácia proti IS sa môže predĺžiť v prípade, ak Turecko nezastaví ozbrojencov smerujúcich do Sýrie. Ak sa nám nepodarí zastaviť ich prísun z iných krajín, tak operácia bude trvať dlho. Ak však Turecko uzavrie hranicu, budú mať títo ľudia problém dostať sa tam, kam smerujú.“ Podľa Deutche Welle v súčasnosti bojuje v Sýrii na strane teroristov len cudzincov asi 20-tisíc vrátane asi tisícky Turkov.

Kritické slová Cartera sa dotkli aj tureckej podľa ministra „sabotáže“ amerického plánu vytvoriť na hranici tzv. bezpečnostnú zónu. Akúsi oázu pre utečencov. Okrem Turecka sa však o projekte vyslovili skepticky aj ďalší členovia protiteroristickej koalície vedenej USA. Operujú pritom tvrdením, že realizácia zámeru si vyžiada celú armádu. Carter je napriek tomu presvedčený, že ide o dobrú myšlienku, ktorej realizáciu Turecko „zámerne brzdí“.

„Aj naďalej budeme analyzovať možnosti vzniku oblasti v Sýrii, v ktorej sa ľudia vrátane utečencov budú môcť ukryť a cítiť sa bezpečne. Turecko však nevyjadrilo pripravenosť poskytnúť potrebné množstvo síl na ochranu spomínanej zóny,“ dodal Carter.

Šéf Pentagonu, ako pripomenula agentúra RIA Novosti, však ostal verný aj protiruskému tónu, keď odkázal Moskve: „Je načase, aby sa Rusko postavilo na správnu stranu. Podporuje Asada a útočí na sýrsku opozíciu. Rusko má veľký vplyv na Asada, ale nesprávne ho využíva.“

Sýrsky prezident Asad pritom v nedávnom rozhovore pre českú televíziu pripomenul nielen Američanom, že „najdôležitejším momentom najnovšieho vývoja občianskej vojny v Sýrii bola ruská intervencia“. Pred ňou to s Damaskom naozaj nevyzeralo dobre. Tým skôr, ako to najnovšie konštatoval aj denník Los Angeles Times, že „pre povstalcov zohralo najdôležitejšiu úlohu Turecko“, ktoré vlastne „otvorilo ventil“. Podľa novín sa pritom spoliehalo na to, že čím väčšia bude jeho pomoc, tým skôr Asad odíde. Nie je napríklad tajomstvom, že to bola práve Turecká národná spravodajská organizácia (Milli Ishibarat Teşkilati), ktorá ako prvá organizovala zo sýrskych vojenských dezertérov skupiny pod hlavičkou Slobodnej sýrskej armády, ktorú podporil Západ.

Angažovanie Ruska v občianskej vojne v Sýrii prinútilo napokon Washington, aby čoskoro nasadil v Iraku tzv. špeciálnu expedičnú skupinu a pomôcť Kurdom „zvýšiť tlak na IS a uskutočňovať samostatné operácie v Sýrii“. O počte príslušníkov nasadených amerických jednotiek sa síce nehovorí, ale ich úlohou bude podľa Pentagonu "uskutočňovať chirurgicky presné údery, oslobodzovať rukojemníkov, získavať spravodajské informácie“ a likvidovať už spomínaných lídrov teroristov. Následne majú operovať aj v Sýrii. USA totiž podľa Cartera síce bombardujú „koho treba“, ale stále sa im nedarí plniť plán – paralyzovať činnosť teroristov z IS.

„Nasadenie špeciálnych jednotiek nám umožní vyvinúť ešte väčší tlak na IS. Budeme konať na základe súhlasu irackej vlády. Hlavným cieľom je likvidácia vodcov teroristov. Postupne budeme pripravení operovať aj v Sýrii,“ informoval Carter bez toho, aby sa zmienil o prípadnom povolení Damasku, ktoré USA dodnes ignorujú v súvislosti s bombardovaním sýrskeho zvrchovaného územia. Američania majú zato súhlas Turecka, kde stále podľa Los Angeles Times existuje Spoločné operačné stredisko CIA. Cvičí „preverených“ povstalcov a vyzbrojuje ich okrem iného americkými protitankovými strelami TOW.

108 debata chyba
Viac na túto tému: #USA #Sýria #Washington #IS #Ankara