Politik dokonca odmieta názor, že Rusko využíva energetickú politiku ako nástroj nátlaku na iné krajiny. Rozhovor s Barthelom vznikol prostredníctvom e-mailu, keď odpovedal na poslané otázky.
Slovensko, takmer celý región východnej Európy aj Európska komisia majú výhrady k projektu Nord Stream 2. Premiér Robert Fico ho označil za zradu. Podľa Bratislavy ide projekt proti záujmom Ukrajiny, Slovenska, je proti energetickej politike EÚ a znamená posilnenie ruskej pozície. Ako vážne sa Nemecko zaoberá touto kritikou?
V Nemecku vedieme debatu, ktorá sa týka dosiahnutia nezávislosti od akéhokoľvek energetického zdroja a od ktoréhokoľvek štátu alebo regiónu. Týka sa to rovnako plynu z Ruska, ako aj ropy zo Saudskej Arábie či uhlia z Číny. Je to jeden z hlavných dôvodov, prečo sa naša energetická politika mení. Naším cieľom je nahradiť zdroje fosílnej a jadrovej energie obnoviteľnými zdrojmi. Dúfame, že pre túto stratégiu nájdeme podporu na európskej úrovni aj medzi našimi susedmi. Klimatické zmeny a jadrová radiácia nepoznajú národné hranice.
Po oznámení projektu Nord Stream¤2 bolo od začiatku jasné, že bude čeliť kritike. Do akej miery Nemecko o plánoch na výstavbu plynovodu diskutovalo so svojimi európskymi partnermi?
Ako poslanec neviem až tak veľa o diskusii s našimi partnermi na úrovni EÚ. Ale dobre si uvedomujem, že takmer všetky členské štáty únie vnímajú energetické systémy a energetické dodávky ako otázku národnej suverenity. Pre jedných je to uhlie, pre iných jadrová energia, pre ďalších zase plyn z Líbye alebo Ruska. Nemusí sa nám to páčiť, ale je to fakt. Verím, že sa to zmení, a že sa posunieme ku skutočnému dialógu.
Ako vnímate úlohu Ruska na európskom energetickom trhu? EÚ bude naďalej odoberať energie aj z Ruska, to je jasné. Pre Moskvu je však energetická politika aj nástrojom nátlaku a opäť pripomínam, že Nord Stream 2 posilňuje pozíciu Ruska.
Nemecké skúsenosti s bývalým Sovietskym zväzom a teraz s Ruskom ukazujú, že išlo a ide o veľmi spoľahlivého partnera. Ani v časoch najhlbšej studenej vojny nebol súčasťou našich ekonomických vzťahov tlak či nátlak. Aby to tak bolo stále, je v záujme oboch strán. Je to obojstranná závislosť. Rusko vie, že jeho plynový obchod by v dlhodobom horizonte skončil, keby ho používalo ako politický nástroj.
Podľa zverejnených informácií vicekancelár Sigmar Gabriel (SPD) povedal, že zabezpečí, že konštrukcia plynovodu Nord Stream¤2 bude pre nemecké úrady legálna. Rovnako uviedol, že Brusel by mal byť čo najmenej zapojený do projektu. Sú takéto vyjadrenia smerom k Rusku skutočne potrebné?
Budeme pozorne skúmať legálnosť konštrukcie plynovodu Nord Stream¤2, čo je súkromný, nie štátny projekt. Európska komisia by nemala podľahnúť využívaniu energetickej politiky ako skrytého nástroja zahraničnej politiky. Kritická debata o správaní ruskej vlády je nevyhnutná. Je to však otázka zahraničnej politiky a tak by sme k tomu mali aj pristupovať.
Je projekt Nord Stream¤2 skutočne potrebný? Čo znamená pre energetickú politiku EÚ a širšie pre úsilie budovať energetickú úniu?
Realitou európskeho energetického systému je, že je to liberalizovaný trh. Otázkou nie je, či je niečo potrebné, ale či niečo sľubuje dostatočný zisk. Európska energetická únia musí definovať, koľko trhu a koľko zásahov štátu alebo politiky v nej chceme mať. A aký to má byť trh a aká politika. Nie je však možné diskutovať o tom tak, že je to čokoľvek, čo sa nám zapáči. Raz je to trh a inokedy zase zásahy štátu. Nemôžeme sa dívať na energetickú úniu cez uhol pohľadu jedného projektu. Musíme projekty vnímať v rámci spoločnej stratégie.