Plány na výstavbu tábora vznikli v polovici októbra, keď Švédsko, ktoré je druhou najvyhľadávanejšou krajinou v Európe zo strany migrantov, prestalo utečeneckú krízu zvládať. Začatie prevádzky zdržala byrokracia aj pokles počtu utečencov.
Príliv utečencov do Švédska sa znížil, keď krajina sprísnila pohraničné kontroly a vláda oznámila, že obmedzí počet vydávaných povolení na pobyt. Prispelo tiež zhoršenie počasia, dohoda o riešení migračnej krízy medzi EÚ a Tureckom a prísnejšie pohraničné kontroly na Balkáne.
Zatiaľ čo v októbri sa vo Švédsku týždenne registrovalo okolo 10 000 ľudí, počas prvých siedmich decembrových dní požiadalo o azyl v tejto severskej krajine len 4 721 osôb, oznámil to migračný úrad.
Stanový tábor nemá slúžiť rodinám s deťmi či maloletým, ktorí prišli do Švédska bez sprievodu dospelých. Teraz tu prespáva 12 mužov zo Sýrie, Iraku a Afganistanu. Tábor sa nachádza na lúke neďaleko vojenského cvičiska Revingehed.
Stany sú vykurované a ich obyvatelia dostali tiež teplé periny a vankúše. Pre utečencov sú tu zaistené raňajky, obedy a večere aj personál, ktorý prichádzajúcim poskytuje potrebné informácie. Vysídlenci sa na podmienky v tábore nesťažujú, ale prekáža im, že sú v izolovanej lokalite bez kontaktu s okolím, napísal denník The Daily Telegraph.
„Máme veľkú smolu,“ hovorí 38-ročný bývalý učiteľ z irackej metropoly Bagdad, keď upíja čaj a počúva, ako vonku bubnuje dážď. „Snívali sme o Švédsku, pretože to je humanitárna krajina, kde ľudia všetkým pomáhajú. Nemysleli sme si, že keď sa dostaneme do Švédska, budeme žiť v takomto tábore,“ dodáva.
Iračan zatiaľ doháňa spánkový dlh po ceste, počas ktorej spal len vo vlaku a v automobiloch. „Za osem dní sme prešli desať krajín. Bolo to rýchle,“ spomína. Vlasť podľa svojich slov opustil potom, čo miestne milície zabili jeho otca a jeho nútili, aby sa k nim pridal.
Do najbližšej dediny to majú muži z tábora päť kilometrov. Nemajú si kde vymeniť peniaze a vzhľadom na daždivé, chladné počasie a ostrý vietor odmieta Iračan aj ponuku cesty do mešity na piatkové modlitby, píše The Daily Telegraph. Jediným dôvodom, prečo opustiť stan, je tak pre obyvateľov tábora chuť si zafajčiť.
„Je tu teplo, je to dobré miesto na prespanie a ľudia sú tu veľmi milí. Ale počasie je zlé a všade je ďaleko. Musíme mať možnosť dôjsť si na nákup. Musíme byť v kontakte s ľuďmi,“ vyhlasuje iracký utečenec.