Rusko odmieta rokovať o vrátení Krymu
Rusko odmieta viesť rozhovory o vrátení Krymského polostrova Ukrajine, vyhlásil ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. „Nemáme čo vracať. S nikým nevedieme rokovania o vrátení Krymu,“ povedal.
„Krym je územím Ruskej federácie plne v súlade s vyjadrením vôle jeho obyvateľov,“ uviedol šéf ruskej diplomacie.
Agentúra Reuters pripomenula, že vzťahy medzi Moskvou a Washingtonom klesli na najnižšiu úroveň od skončenia studenej vojny po tom, čo Západ uvalil na Rusko sankcie za anexiu Krymu a podporu separatistov na východe Ukrajiny.
Lavrov však vyhlásil, že vo vzťahoch medzi Ruskom a Spojenými štátmi by chcel vidieť nový „reštart“.
NATO versus Moskva?
Lavrov zároveň upozornil, že Moskva nedovolí, aby ju Západ trestal za jej nezávislú zahraničnú politiku.
„Sme pripravení na čo najkonštruktívnejšiu spoluprácu s našimi západnými partnermi – vrátane Európy a Spojených štátov. Ale iba a výhradne na základe rovnocennosti a vzájomného prospechu a za predpokladu nezasahovania si do vnútorných záležitostí,“ citovala Lavrova agentúra Reuters.
Americký protiraketový štít a rozširovanie NATO smerom k ruským hraniciam označil Lavrov za „destabilizujúce a krátkozraké“.
Rusko bude naďalej požadovať plnenie minskej dohody
Rusko bude aj v roku 2016 požadovať dôsledné plnenie minskej dohody o urovnaní konfliktu na Ukrajine, vyhlásil Lavrov. Podľa agentúry RIA Novosti ďalej uviedol, že všetky opatrenia sa zatiaľ nerealizovali.
„Najmä tie, ktoré sa týkajú záväzkov Kyjeva nadviazať priamy dialóg s Doneckom a Luhanskom, dohody o politických aspektoch ukrajinskej krízy. Preto padlo rozhodnutie pokračovať v tejto práci v roku 2016, ale ciele zostávajú rovnaké, všetky sú jednoznačne stanovené v minskej dohode a budeme žiadať jej prísne dodržiavanie v súlade s dodatočným úsilím vyvinutým v rámci stretnutí lídrov normandskej štvorky,“ dodal Lavrov.
Podľa agentúry Reuters zároveň označil Ukrajinu za nespoľahlivého partnera pri transporte plynu do Európy.
Moskva neponúkla Asadovi azyl
Šéf ruskej diplomacie sa vyjadril aj k téme vojny v Sýrii. Zdôraznil, že Moskva nevyzvala sýrskeho prezidenta Bašára Asada, aby odstúpil, a neponúkla mu ani politický azyl, povedal Lavrov.
„V oboch prípadoch je odpoveď ‚nie‘,“ vyhlásil. „Nie je to pravda. Nikto nepožiadal o politický azyl a nikto nič takéto neponúkol,“ citovala ruského ministra agentúra Reuters.
Ruský prezident Vladimir Putin v rozhovore pre nemecký denník Bild, ktorý bol zverejnený 12. januára, povedal, že Rusko by mohlo udeliť Asadovi azyl, ak bude donútený opustiť svoju krajinu.
Podľa Putina je však príliš skoro hovoriť o tom, či bude musieť Moskva poskytnúť útočisko Asadovi, ktorého krajina sa už takmer päť rokov nachádza v občianskej vojne.
„Najprv musí byť sýrske obyvateľstvo schopné hlasovať, potom uvidíme, či Asad bude musieť opustiť svoju krajinu, ak prehrá voľby,“ konštatoval šéf Kremľa.
Iniciatívu ruského prezidenta Vladimira Putina vytvoriť širokú protiteroristickú koalíciu pod záštitou OSN označil Lavrov za jednu z kľúčových udalostí vlaňajška.
„Operácia ruskej leteckej skupiny v reakcii na žiadosť sýrskej vlády skutočne umožnila zvrátiť udalosti v tejto krajine a viedla k zúženiu teritória ovládaného teroristami,“ citovala Lavrova agentúra TASS.
„Taktiež sa vyjasnilo, kto bojuje proti teroristom, kto sú ich komplici, a kto sa ich snaží využiť pre svoje egoistické ciele,“ doplnil.
Bez Kurdov nie je možná mierová dohoda v Sýrii
Bolo by „nespravodlivé“ a „kontraproduktívne“, keby sa sýrski Kurdi nemohli zúčastniť na mierovom procese, konštatoval Lavrov, ktorého citovala agentúra Reuters.
Podľa agentúry AP povedal, že Rusko je proti tureckej požiadavke, aby sa kurdská Strana demokratickej jednoty (PYD) nezúčastnila na rokovaniach. Podľa Lavrova zohráva PYD dôležitú úlohu v boji proti tzv. Islamskému štátu a je nevyhnutnou súčasťou politického riešenia konfliktu v Sýrii.
Sýrske mierové rokovania by sa mali začať v piatok.
Turecko je proti tomu, aby sa na mierových rokovaniach o Sýrii zúčastnili aj predstavitelia tamojšej kurdskej menšiny. Vyhlásil to v pondelok turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu, ktorý upozornil, že účasť sýrskych Kurdov by mohla ohroziť rokovania i perspektívu samotnej iniciatívy zameranej na ukončenie vyše päť rokov trvajúceho ozbrojeného konfliktu.
Rusko nechce späť utečencov, ktorí prekročili nórske hranice
Rusko nechce vziať späť utečencov, ktorí z jeho územia prekročili hranice do Nórska, uviedol Lavrov. „Reč je o ľuďoch, ktorí pricestovali do Ruska, aby v Rusku pracovali alebo navštívili príbuzných. Nedeklarovali účel svojej návštevy ako prechod do Nórska,“ citovala Lavrova agentúra Reuters.
„To znamená, že úmyselne uviedli nepravdivé údaje o účele svojej návštevy Ruskej federácie. To je dôvod, prečo nechceme týchto ľudí prijať späť do Ruska,“ dodal šéf ruskej diplomacie.
Nórsko doposiaľ Rusku vrátilo približne 230 migrantov, ďalšie deportácie však v uplynulých dňoch prerušilo pre nedostatok autobusov a údajne aj personálu na ruskej strane arktickej hranice.
Do Nórska prišlo vlani cez arktickú hranicu s Ruskom približne 5 500 ľudí. Viacerí z nich prešli na bicykloch alebo v autách cez priechod Storskog uzatvorený pre chodcov. Podľa nórskych úradov mali mnohé z týchto osôb povolenie na pobyt v Rusku, kde zároveň aj roky žili, a do kategórie žiadateľa o azyl v Nórsku tak nespadajú.