Najvyšší súd sa ocitol v chúlostivej situácii po tom, čo dve sudkyne zo správneho kolégia požiadali o jeho exekúciu. Takouto cestou sa domáhajú odškodnenia vo výške 100-tisíc eur na základe toho, že uspeli so žalobou. V nej namietali, že mali v porovnaní so špeciálnymi sudcami nižšie platy.
Exekútori však zo zákona nemôžu postihnúť hnuteľný ani nehnuteľný majetok súdov, ktorý bol zaplatený zo štátnych peňazí či z eurofondov. Nemôžu zhabať ani autá či počítače. Sudcovia sa nemusia obávať ani o svoje platy, rovnako nedotknuteľné sú aj peniaze na bežnom účte. To isté platí aj pri majetku, ktorý je na základe predchádzajúceho rozhodnutia súdu potrebný na plnenie úloh štátu alebo verejnoprospešného účelu.
„Štát podľa Exekučného poriadku nepožíva absolútnu exekučnú imunitu, napriek tomu majú súdni exekútori radikálne obmedzený priestor na jej výkon,“ mieni exekútorka a hovorkyňa komory exekútorov Stanislava Kolesárová.
Postihovať súdy je problematické aj podľa advokátky Ivety Bošiakovej z advokátskej kancelárie TaylorWessing. „Problém nastáva pri spôsobe vykonania exekúcie, keďže súdy principiálne len spravujú taký majetok štátu, ktorý exekúcii nepodlieha,“ vysvetlila. Siahnuť sa podľa nej dá napríklad na prostriedky na účtoch štátnej pokladnice. Aj v takej situácii by sa však mohlo namietať, že pochádzajú zo štátneho rozpočtu. „Teda exekúcia je v zásade možná, avšak problém je nájsť majetok, ktorý je možné exekúciou postihnúť,“ poznamenala Bošiaková.
Situáciu sa snaží uhasiť predsedníčka Najvyššieho súdu Daniela Švecová, ktorá chce na exekučnom súde Bratislava I dosiahnuť odklad či zastavenie exekúcie. Stále čaká na rozhodnutie súdu o podaných námietkach.
Najschodnejším riešením situácie by podľa Kolesárovej bola dohoda o splatení dlhu. „Ak sám štát neplní svoje povinnosti, určite to nie je dobrý signál pre občanov, ktorí si môžu oprávnene povedať, načo plniť dlhy,“ argumentuje hovorkyňa komory.
S podobnou žalobou ako dve sudkyne uspelo aj ďalších 11 sudcov Najvyššieho súdu. Sudkyňa Okresného súdu Bratislava I im pred šiestimi rokmi priznala dokopy viac ako jeden milión eur. Rozsudok z roku 2010 je právoplatný, pretože vtedajší šéf Najvyššieho súdu Štefan Harabin sa proti nemu neodvolal.
Antidiskriminačné žaloby riešia súdy už deväť rokov. Pôvodne chcelo 70 miliónov eur od štátu až vyše 800 sudcov. Minister spravodlivosti Tomáš Borec odmietol s nimi uzavrieť mimosúdnu dohodu. Preto sa doteraz mnohí súdia. Rezort spravodlivosti zažalovalo 500 sudcov, Najvyšší súd a všeobecné súdy ďalších 140 sudcov. Ostatní žalovali Národnú radu za to, že schválila zákon umožňujúci sudcom vtedajšieho Špeciálneho trestného súdu špeciálne príplatky okolo 3 400 eur. Rezort spravodlivosti hovorí, že súdy doteraz právoplatne rozhodli o nároku asi 454 sudcov. Tieto žaloby zamietli alebo zastavili konanie.
Po rozhodnutí Ústavného súdu v roku 2009, že príplatky pre špeciálnych sudcov sú diskriminačné, ich parlament znížil. Sudcovia nástupníckeho Špecializovaného trestného súdu a sudcovia Najvyššieho súdu, ktorí rozhodujú o odvolaniach, tak dostávajú príplatky zhruba 1 500 eur.