Atény v pondelok varovali, že podniknú kroky proti Skopje za to, že od nedele odmieta vpustiť na svoje územie afganských utečencov. Macedónsko však tvrdí, že len reaguje na rovnaké obmedzenie, ktoré zaviedlo susedné Srbsko. Belehrad sa zase obhajuje tým, že len kopíruje rozhodnutie, ktoré prijali Rakúsko a Slovinsko na druhom konci balkánskej trasy.
Grécky minister pre migráciu Janis Muzalas oznámil, že viac ako päťtisíc ľudí čaká na gréckej strane hraníc s Macedónskom, a nevedia, kedy a či ich pustia ďalej, „Jednostranný postup Skopje nie je v súlade s dohodami minulotýždňového summitu EÚ, podľa ktorých do nového summitu začiatkom marca majú zostať hranice pre utečencov z Iraku, Sýrie a Afganistanu na balkánskej ceste otvorené,“ vyhlásil Muzalas.
Macedónsko od novembra na svoje územie púšťalo výhradne utečencov pochádzajúcich z krajín sužovaných vojnovými konfliktmi – zo Sýrie, Afganistanu a Iraku. Ostatných označilo za „ekonomických migrantov“ a od hraníc ich obracia späť. Prečo do skupiny neželaných migrantov pribudli Afganci, nikto nevysvetlil.
Počet civilných obetí násilností a bojov v Afganistane dosiahol vlani rekordnú úroveň. Pre pokračujúcu vojnu s radikálnym hnutím Taliban prišlo podľa OSN v roku 2015 o život vyše 3,5 tisíca afganských civilistov a dalších 7,5 tisíca utrpelo zranenia.
„Iračanov a Sýrčanov púšťajú, a prečo nás nie? My nie sme ľudské bytosti?” sťažoval sa na gréckej strane hranice s Macedónskom 26-ročný Afganec Sajíd Waháb Sadat. "Chcem ísť do Nemecka žiť a pracovať v bezpečí. Tam, odkiaľ prichádzam, bol môj život ohrozený,“ dodal.
Na macedónskej strane hranice Jasmin Rexhepi, miestny dobrovoľník z mimovládnej organizácie, vysvetlil, že zo strany Skopje ide o vynútené opatrenie. "Sedemsto Afgancov uviazlo v severomacedónskom príjmacom centre Tabanovci, pretože Srbsko im nedovolilo prekročiť hranice. Macedónsko začalo s touto selekciou po tom, čo sa ukázalo, že afganskí migranti nemôžu opustiť krajinu,” dodal.
Nové obmedzenia na macedónskej hranici postihli nielen afganských migrantov, ale aj všetkých ostatných utečencov bez platných dokladov, čo sa môže dotknúť mnohých Sýrčanov a Iračanov, ktorí inak patria do kategórie osôb s právom na azyl.
Prvým dôsledkom priškrtenia tranzitu bol návrat asi 4 000 migrantov z macedónsko-gréckej hranice späť do Atén. Ďalších 5 000 však pri hraničnej čiare ďalej čaká. Atény sa ocitli pod silnejúcim migračným tlakom po tom, čo Rakúsko a podľa jeho vzoru ostatné krajiny balkánskej trasy začali cez víkend brzdiť prúd utečencov smerujúcich ďalej do Európy.
Tieto regulácie sa dotkli už aj Maďarska, ktoré vlani na jeseň na svojich južných hraniciach postavilo migrantom do cesty zábrany zo žiletkového drôtu. Cez uplynulý víkend cez tento plot preniklo vyše päťsto narušiteľov, čo je bezmála toľko ako za celý minulý mesiac.
Najkritickejšia situácia však zostáva v Grécku, ktorému hrozí, že sa stane zbernou krajinou migrantov. Plánované nasadenie jednotiek NATO proti pašerákom ľudí v Egejskom mori sa totiž komplikuje. Podľa denníka Ta Nea turecká strana popiera tú časť dohody medzi EÚ, NATO a Ankarou, podľa ktorej by utečenci zachránení loďami aliancie mali byť vracaní do Turecka.