Utečenci: Zatvorí Nemecko hranice?

Keď sa nekonal plán B visegrádskej štvorky, nastúpil plán C Rakúska a balkánskych krajín. Viedeň vstúpila do utečeneckej krízy spôsobom, ktorý môže všetko zmeniť.

, 26.02.2016 07:46
Macedónsko, utečenci Foto: ,
Na území Macedónska sú stále aj utečenci z Afganistanu, ale obyvateľov tejto krajiny už po novom Skopje zastavuje na hraniciach.
debata (27)

Dokonca to môže viesť k tomu, že Nemecko uzavrie svoje hranice pred utečencami, či určí limity, koľko žiadateľov o azyl maximálne prijme.

Plán B pri riešení utečeneckej krízy je iniciatíva V4, teda Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska. Spočíva v tom, že keď Grécko nedokáže kontrolovať svoje námorné hranice, línia „obrany“ má byť v Macedónsku a Bulharsku. Plán B však predbehol takpovediac plán C, ktorý iniciovalo Rakúsko.

Viedeň sa dohodla s krajinami na balkánskej ceste z Grécka, že migrantov budú kontrolovať v Macedónsku. Tých, čo by mohli mať nárok na azyl, pošlú do Rakúska. Macedónsko však na svoje územie momentálne púšťa takmer výlučne Sýrčanov, a aj tých len v prípade, že majú v poriadku všetky doklady. Srbská televízia B92 dokonca vo štvrtok poobede tvrdila, že macedónsko-grécke hranice sú úplne uzavreté.

Rakúsko tiež ešte minulý týždeň oznámilo, že denne vybaví maximálne 80 žiadostí o azyl. A cez svoje územie pustí smerom do Nemecka najviac 3 200 ľudí. A rakúsky minister zahraničných vecí sa vyjadril celkom jasne. "Rakúsko chce partnerstvo a spoluprácu s Nemeckom. Preto očakávame, že Nemecko povie, či je alebo nie je pripravené prijať utečencov a koľko,“ vyhlásil šéf diplomacie Sebastian Kurz pre nemecký bulvárny denník Bild.

Viedeň tak v zásade núti Berlín, aby sa vyjadril, či určí limity na azylantov. Rakúsko za jeho postup kritizovala Európska komisia, ľudskoprávne organizácie aj samotné Nemecko. Viedeň si však svoje kroky posväcuje spoluprácou s balkánskymi krajinami. Deväť z nich sa v stredu stretlo s predstaviteľmi Rakúska. Táto skupina vyhlásila, že vo všeobecnosti je potrebné znížiť počet utečencov.

Kurz tiež kritizoval Nemecko za podľa neho rozporuplnú utečeneckú politiku a Berlínu pripomenul, že na počet obyvateľov jeho krajina prijala vlani viac azylantov. "Už sa to druhý raz nestane,“ vyhlásil minister zahraničných vecí, ktorého krajina ešte nedávno ostro kritizovala Maďarsko za výstavbu plota, ktorý mal zastaviť utečencov.

Výzva pre Nemecko

"Rakúsky krok je výzvou pre Nemecko,“ reagovala pre Pravdu Angelika Dimitriadiová, odborníčka na migráciu z Európskej rady pre zahraničné vzťahy. "Ak Berlín nechá otvorené svoje hranice, bude musieť ďalej prijímať utečencov, ktoré mu pošle Viedeň. Keď hranice zavrie, bude to vyzerať ako nepriame potvrdenie zlyhania kancelárky Angely Merkelovej, čo sa týka hľadania európskeho riešenia. Obávam sa, že to len povedie k ďalším jednostranným krokom jednotlivých štátov. Inak povedané, Nemecko je medzi dvoma mlynskými kameňmi,“ mysli si Dimitriadiová.

Ako sa Berlín rozhodne? Merkelová minulý rok koncom leta vyhlásila, že krajina prijme sýrskych utečencov, ktorých vtedy tisíce uviazli v Maďarsku. Mnohí politici tvrdia, že rozhodnutie, ktoré kancelárka prakticky s nikým nekonzultovala, viedlo k pohybu ďalších státisícov utečencov smerom do Európy. Za touto vlnou sú však aj iné okolnosti. Medzi nimi aj to, že s rozhodnutím Maďarska postaviť na svojich hraniciach plot bolo jasné, že sa migrantské trasy uzatvárajú.

Merkelová stále stavia na spolupráci s Tureckom a zatiaľ odmieta určovať limity na počet azylantov, ktorých krajina prijala vlani viac ako milión. Nemecký parlament vo štvrtok prijal sériu zákonov, ktoré sprísňujú pravidlá pre utečencov. Nová legislatíva by mala viesť k tomu, že žiadosti o azyl bude môcť Berlín vybavovať rýchlejšie. Tých, ktorí nezískajú právo na ochranu, bude teda možné rýchlejšie vyhostiť.

"Počet utečencov musí dramaticky klesnúť,“ vyhlásil pre nemecké médiá minister financií Wolfgang Schäuble. Nemecká vláda má k dispozícii odhad, že do roku 2020 by do krajiny mohlo prísť až 3,6 milióna migrantov. Úrady však tvrdia, že to je len veľmi približné číslo pre technické účely týkajúce sa debát o budúcom rozpočte. "Neočakávam takýto počet,“ citovala agentúra Reuters Franka-Jürgena Weiseho, šéfa Federálneho úradu pre migráciu a utečencov. Siedmeho marca sa koná v Bruseli summit EÚ-Turecko. Na ňom chce Nemecko vidieť konkrétne výsledky spolupráce s Ankarou, ktoré by viedli k zníženiu počtu utečencov smerujúcich do Európy. Ak k tomu nedôjde, nedá sa vylúčiť, že Berlín pristúpi k nejakým reštriktívnym opatreniam na hraniciach.

Čo urobí Grécko

Otázkou bude aj postoj Atén. Grécko včera stiahlo domov svojho veľvyslanca v Rakúsku. Atény obviňujú Viedeň z jednostranných a nepriateľských iniciatív, ktoré vedú k humanitárnej kríze a hromadeniu sa utečencov na území Grécka. Krajina pohrozila, že bude vetovať rozhodnutia EÚ v súvislosti s utečeneckou krízou, pokiaľ sa nenájde spoločný postup.

"Jednostranné iniciatívy nás nikam nedovedú. V stávke je jednota únie a ľudské životy,“ vyhlásil aj eurokomisár pre migráciu Dimitris Avramopulos pred štvrtkovým rokovaním ministrov vnútra EÚ. Na nich Slovensko zastupoval šéf rezortu Robert Kaliňák.

Agentúra SITA ho citovala, že práve pre grécko-rakúsky spor boli rokovanie ostré. Podľa neho sa však pokročilo vo vytváraní pohraničnej a pobrežnej stráže EÚ, ktorá by čiastočne mohla začať fungovať už v lete. Kaliňák opätovne odmietol úvahy o prerozdeľovaní utečencov, nech by to bolo v akejkoľvek podobe. Minister vnútra tvrdí, že sa o tom bude asi opäť rokovať v marci či apríli, keď budú na stole návrhy na zmeny v azylovej politike únie.

Utečenecká kríza

  • Plavidlá monitorovacej misie NATO v Egejskom mori nebudú zasahovať voči člnom s migrantmi. Utečencov, ktorým poskytnú pomoc v rámci záchranných operácií, však budú vracať naspäť do Turecka. Uviedol to šéf Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg.
  • Francúzsky súd rozhodol, že je možné vypratať časť utečeneckého tábora v Calais, ktorý sa nazýva aj Džungľa. V tábore žije 3 500 až 5 500 ľudí.

© Autorské práva vyhradené

27 debata chyba
Viac na túto tému: #Nemecko #utečenci
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy